Možno ste niečo podobné riešili: v ruke držíte prázdne vrecúško od sušených brusníc, zvonku vyzerá ako plast, vnútri pokovované. Kam s ním? Do plastov, kovov alebo pre istotu do zmiešaného odpadu? Pokúsime sa v tom urobiť jasno.
Určiť, kam nechcené predmety patria, je úloha neľahká a ich výrobcovia nám dvakrát nepomáhajú. Skôr naopak. Takmer to vyzerá, ako keby pre nás chceli pripraviť hlavolam a nie jednoduchý návod. Možno si myslia, že máme priveľa voľného času. Zamerajme sa najprv na obalové materiály.
Prvá úloha je nájsť označenie, ak sa výrobca obťažoval informáciu na obale uviesť, čo ho zatiaľ nikto nenúti. Pokiaľ však predsa len označenie (často len s pomocou lupy) objavíte, čaká vás úloha druhá – rozlúštenie nájdeného kódu. Ten môže mať hneď niekoľko podôb. Materiál, z ktorého obal vyrobili, môže byť označený písomným kódom (napríklad PET pre polyetyléntereftalát) alebo identifikačným kódom (pre PET je to číslo 1). Objaviť sa môžu aj obe informácie vedľa seba.
Číselné kódy sa uvádzajú uprostred grafického symbolu trojuholníčka, zloženého z troch šípok Möbiovej slučky, a písomného kódu pod ním. Môžete sa stretnúť aj s jednoduchou potlačou „PET“ bez pridaného symbolu.
Tajomná reč kódov
Túto informáciu však bežný spotrebiteľ pri triedení odpadu nehľadá a ani to nepotrebuje. Zaujíma ho, do ktorého z kontajnerov použitý obal vyhodiť: či patrí medzi plasty, kovy, papier, sklo, kartóny, bioodpad alebo do zmiešaného odpadu. Poprípade, keď niektorý z vymenovaných kontajnerov chýba, ktorý ho môže zastúpiť. Ideálne by stačil malý piktogram kontajnera v zodpovedajúcej farbe. To by však bolo príliš ľahké. Takže, späť do reality.
Keď nájdete na obale, s ktorým si neviete rady, uvedený číselný či písomný kód, stačí si „len“ na internete vyhľadať, do akej kategórie daný materiál patrí, a podľa toho ho vytriediť (napríklad označenie PET a číslo 1 spadajú do kategórie plastov, patria teda do žltého kontajnera). Označený však bude vždy iba materiál, z ktorého je vyrobená nosná časť obalu (v prípade PET fľaše to je samotná fľaša, nie etiketa alebo viečko). Rovnako tak sa neoznačujú rôzne visačky, štítky, uzávery a podobne.
MATERIÁL | Písomný kód | Číselný kód | |
Plasty | Polyethylentereftalát | PET | 1 |
Vysokohustotný (lineárny) polyetylén | HDPE | 2 | |
Polyvinylchlorid | PVC | 3 | |
Nízkohustotný (rozvetvený) polyetylén | LDPE | 4 | |
Polypropylén | PP | 5 | |
Polystyren | PS | 6 | |
Ostatné | 7 | ||
Papier a lepenka | Vlnitá lepenka | PAP | 20 |
Hladká lepenka | PAP | 21 | |
Papier | PAP | 22 | |
Kovy | Oceľ | FE | 40 |
Hliník | ALU | 41 | |
Drevo | Drevo | FOR | 50 |
Korok | FOR | 51 | |
Textil | Bavlna | TEX | 60 |
Juta | TEX | 61 | |
Sklo | Biele sklo | GL | 70 |
Zelené sklo | GL | 71 | |
Hnedé sklo | GL | 72 |
Tým sa dostávame k najproblematickejšej časti triedenia odpadu, ktorou sú kompozitné materiály. Sú zložené z rôznych materiálových skupín, ktoré od seba nemožno ručne oddeliť. Tento druh obalov zatiaľ, žiaľ, nemožno recyklovať a patria do zmesového odpadu. Jedinú výnimku tvoria nápojové kartóny označené C/PAP (84), ktoré sa triedia buď do špeciálnych kontajnerov, alebo do kontajnera na plasty. Nie vždy je však obal zložený, aj keď sa tak na prvý pohľad môže javiť.
Niekedy pripomína hliníkovú fóliu, v skutočnosti môže ísť o plast s nástrekom alebo lakom. Napovedať môže označenie materiálu. Alebo skúste obal pokrčiť. Ak sa vráti do pôvodnej formy, ide pravdepodobne o plast. Ak sa ohýba, ide pravdepodobne o hliník. Pokiaľ značenie na predmete nenájdete, ostáva sa spoľahnúť na svoj odhad, či sa dá obal triediť.
Tuky do kanalizácie nepatria
Iný problém predstavuje mastnota a oleje, ktoré zostali na panvici a ktoré väčšinou končia vo WC mise alebo dreze. Práve do kanalizácie by sa však vôbec dostať nemali! Môžu upchať potrubie, a ak sa im podarí doplávať až do čističky odpadových vôd, musia sa zložito z vody odstraňovať, aby nakoniec skončili na skládkach alebo v spaľovniach. Tam ich radšej pošlite rovno, ušetríte veľa energie, komplikácií aj peňazí.
Najlepšie je prebytočný olej zliať do fľaše alebo nechať nasiaknuť do papierovej utierky a vyhodiť do zmiešaného odpadu. Prázdnu fľašu od oleja najprv vypláchnite mydlovou vodou alebo ju rovno hoďte do zmesového odpadu. V malom množstve sa dá olej aj kompostovať, v niektorých krajinách sa dokonca stretnete so špeciálnymi smetiakmi na použitý kuchynský olej, a to prekvapivo aj u nás (aj keď ide zatiaľ rádovo len o desiatky až stovky).
Ak sa chystáte vyhodiť nejaký netradičný predmet, ktorý zjavne nespadá do žiadnej spomínanej kategórie, môžu vám poradiť v zbernom dvore (kde od vás zadarmo prevezmú všetok odpad). Medzi najčastejšie príčiny návštevy zberného dvora patrí elektroodpad, batérie, nebezpečný a objemný odpad, stavebná sutina a ďalšie.
- Kontajnery:
Čo tam smie: zelený kontajner: farebné sklo, fľaše od nápojov, tabuľové sklo z okien a dverí, biely kontajner: číre sklo, poháre od kečupov, marmelád, zaváranín, rozbité poháre *
Čo tam nesmie: keramika, porcelán, autosklo, zrkadlá, drôtené sklo, pozlá-tené a pokovované sklo, varné a laboratórne sklo, sklokeramika
* Ak je kontajner len jeden, vyhadzuje sa všetko dohromady
Čo tam smie: fólie, vrecúška, plastové tašky, zošliap-nuté PeT fľaše, obaly pracích, čistiacich a kozmetických prípravkov, tégliky od jogurtov, mliečnych výrobkov, baliace fólie spotrebného tovaru, obaly CD. Penový polystyrén v menšom množstve
Čo tam nesmie: mastné obaly so zvyškami potravín alebo čistiacich prostriedkov, obaly žieravín, farieb a iných nebezpečných látok, dlážkové krytiny, novo-durové rúrky, výrobky z PVC (značenie číslo 3)
Čo tam smie: časopisy, noviny, zošity, škatule, papierové obaly, čokoľvek z lepenky, knihy bez väzby
Čo tam nesmie: celé zväzky kníh, uhľový, mastný alebo inak znečistený papier, termopapier (účten-ky), použité detské plienky
Čo tam smie: zošliapnuté škatule od džúsov, vína, mlieka a mliečnych výrobkov
Čo tam nesmie: mäkké vrecúška napríklad od kávy a potravín v prášku, kartóny so zvyškami nápojov a potravín
Foto: Shutterstock