Nájsť optimálny zdroj a typ energie pre potreby domácnosti je dnes veľmi náročné. Ponuky a možnosti sú také široké, že žiadna súvaha nie je jednoduchá.
Vykurovanie rodinného domu je téma, ktorá počas posledných rokov niekoľkokrát prekročila, obrazne povedané, svoj vlastný tieň. Či za to môžu vyhlášky EÚ, naša národná, často prílišná horlivosť, či záujmy niekoho iného, je pre nás, ktorí sa potrebujeme ohriať a prípadne ochladiť, vcelku jedno. Téma vykurovania tak prekonávala míľniky, kedy sa spočiatku hľadali ekonomicky najúspornejšie spotrebiče a zdroje, nasledoval akcent na výrobky umožňujúce čo najväčší rozsah, resp. moduláciu výkonu, ktorá umožňovala napríklad využitie krbových kachlí v pasívnych domoch. Rozšíril sa aj okruh odporúčaných palív – napríklad akcent na masové používanie peletových spotrebičov, výhodných systémov na báze elektrickej energie a pod. Začalo sa hovoriť o kombinácii už zavedených zdrojov so spotrebičmi nových generácií a ich spriahnutosť podľa momentálnej výhody podľa typu výkonu a ceny používaného paliva. A to už bol posledný krok k téme inteligentnej domácnosti, kde na vnútornej klíme objektu spolupracovali produkty na kúrenie/chladenie s podpornými mechanizmami (rolety a pod.) až po celkovú synchronizáciu a riadenie počítačovou jednotkou, vyhodnocujúce, ktorý zdroj je momentálne ekonomicky (tzn. aj výkonovo) najvýhodnejší. Teraz už z hľadiska udeľovaného priestoru dominujú témy s maximálnym dôrazom na ekológiu stelesnené tepelnými čerpadlami, fotovoltickými elektrárňami a zdrojmi s nimi súvisiacimi. A o pozornosť sa hlásia komunitné energie.
Témy vyššie naznačené, samozrejme, nie sú časovo vymedzenými okruhmi, kde jeden končí a druhý začína. Vzájomne sa prelínajú a koexistujú v intenzite, ktorú sme sa snažili vyššie naznačeným poradím nahrubo „zosumarizovať“. Týmto spektrom sa prelínajú neustále zmeny pohľadov na ekologické aspekty palív, ich cenová nestálosť a z toho vyplývajúce dôsledky. Kto si zaobstaral s dotáciou napríklad plynový kotol a pol roka nato sa dozvedel, že tento zdroj je už nepodporovaný a neperspektívny, ten sa musel určite dosť diviť. Podobne ako tí, ktorí stavili na peletové kachle, a ako sa dnes ukazuje, aj tí, ktorí kúria drevom. Na jednej strane z toho vzniká pre bežného zákazníka pomerne neprehľadná, a predovšetkým nepredvídateľná situácia, na strane druhej je asi málo tých, ktorí si môžu dovoliť každých niekoľko rokov meniť vykurovací systém svojho rodinného domu.
V tomto úseku sa krížovo stretávajú všetky vyššie naznačené body. Ideálne by teda asi bolo poňatie inteligentnej domácnosti, ale kto na to má? Že to prináša úspory, iste, ale stačíte za svoj život splatiť obstarávacie náklady? Pripočítajte k tomu aj náklady prevádzkové vrátane revízií a opráv. Ekológia? Pomerme ekologickosť dobývania a výroby surovín pre daný výrobok, pripočítajme logistiku, podeľme to jeho účinnosťou a potom diskutujme o miere ekológie. Iste, zaujímavý bude v tomto zmysle aj prínos „susedskej elektriny“, resp. komunitnej energie. Inými slovami: úsporné vykurovanie nemusí automaticky znamenať to najlacnejšie, rovnako tak, ako najlacnejšie nemusí byť vždy najvýhodnejšie a ekologická prevádzka nemusí znamenať ekologickosť použitého systému. Ako sa teda rozhodovať? Pozrime sa na rôzne možnosti.
Už len pasívne
Keď si kupujete tepelné čerpadlo (TČ), tak zistíte, že samotné tepelné čerpadlo a práce s ním spojené vďaka dotáciám zdraželi tak, že ste to až tak veľmi nevyhrali. A to sa netýka len TČ. Mnoho záujemcov o FVE niekedy až dodatočne zistí, že slnečného svitu u nás je max 2 000 hodín ročne, z toho je využiteľných tak 1 300 a v danej lokalite a nasmerovaní strechy to môže znamenať ešte menej. A pri výkonoch panelov cca 23 % to môžu byť zaujímavé počty. Podobne ako u TČ nie je prísun energie adekvátny ročným obdobiam. Takže východiskom je zaistiť si k fotovoltickej elektrárni skutočne veľkorysé batériové úložisko. Niektoré firmy k nemu ponúkajú inteligentné riadiace jednotky, ktoré dokážu komunikovať so sieťou a predávať prúd, keď je to výhodné, a nakupovať ho, keď je naopak cena nízka. Ale také zariadenia stoja nemalé peniaze, vyžadujú dostatok priestoru pre batérie atď. Dotácie v blízkej budúcnosti budú určené len pre novostavby v pasívnom štandarde. To znamená, že pri dome, ktorý bude mať tepelné straty napríklad 3 kW a vykúrite ho sviečkou, budete musieť z titulu projektu zakomponovať TČ alebo FVE, rekuperačnú a vetraciu jednotku atď. Optimálnym vykurovaním čo do vstupných a prevádzkových nákladov aj prakticky bezúdržbovosti by bolo elektrické podlahové kúrenie. To však nemôže čerpať energiu zo zásuvky, pretože tá nie je uznávaná ako zelená. Takže si musíte zaobstarať FVE, ktorá vás môže vyjsť na niekoľko tisíc, a môžete kúriť a ohrievať TÚV s účinnosťou, ktorá je uvedená v článku na danú tému v tomto vydaní časopisu. Preto nečudo, že mnohí stavebníci si stavbu nechávajú kolaudovať ako NZEB a neskôr, napríklad dodatočným zateplením, dosiahnu tepelnoizolačné parametre pasívneho domu, bez nákladov „predpísaných“ investícií do povinných zariadení pre pasívne stavby. Dodajme, že už ani tie sviečky nie sú lacné.
Pozitívny stav výberu
Čo z toho všetkého vlastne vyplýva? Pri hlbšom zamyslení pre spotrebiteľov rad veľmi pozitívnych skutočností. Predovšetkým to, že počas krátkeho času bol trh zásobený spotrebičmi a systémami v miere, ktorá dovoľuje riešiť akékoľvek nároky, či už v prípade novostavieb alebo rekonštrukcií. Znamená to väčší sortiment, zaujímavejšie a efektívnejšie možnosti kombinácií vykurovacích systémov a ich prípadné spriahnutie s existujúcimi vykurovacími komponentami či systémami. Znamená to teda schopnosť maximálnej individualizácie podľa vašich potrieb, životného štýlu a vložených nákladov. Spomeňme napríklad vývoj krbových vložiek, krbových zostáv a možností kúrenia. Pôvodne jedno polienko v krbovej vložke kúrilo a svietilo. Neskôr začalo dodávať teplý vzduch do teplovzdušných rozvodov a dodávať aj teplú vodu. Teplovodný systém krbovej vložky potom mohol radiátory vykurovať ďalšie miestnosti. Pridala sa aj automatická regulácia horenia zaisťujúca optimálny stav pri jednotlivých fázach spaľovania. Medzitým stúpali požiadavky zatepľovania domov, a tak výrobcovia pridali väčšiu moduláciu výkonu, ktorá umožňovala horenie už pri 2 kW (pôvodné minimum bolo cca 6 kW), a tým sa krby a krbové kachle dostali do NZEB a pasívnych domov. Ďalšie materiály a typy konštrukcií umožnili teplo vysielať v potrebnom percente do priestoru a ďalšie časť akumulovať do plášťa zostavy. Teplo sa následne ďalšie hodiny postupne uvoľňovalo, čo umožnilo temperovať v noci alebo počas pracovného dňa. Krby sa dajú prepojiť aj do systému s ďalšími spotrebičmi a prebytočné teplo napríklad ukladať do spoločnej vodnej akumulačnej nádrže zaisťujúcej v rodinnom dome TÚV. Môže tak vznikať násobné prepojenie rôznych systémov, ktoré zaisťujú tepelný komfort a nie sú pritom ekonomicky stratové.
Uveďme ešte jeden zaujímavý príklad bez toho, aby sme zachádzali do desiatich či dvadsiatich rokov vývoja. Odporúčané TČ je pomerne drahým zariadením s nárokmi na stavebné úpravy. Optimálne je v spojení s teplovodným podlahovým kúrením. Takže pre tých, ktorým odchádza plynový kotol spriahnutý s týmto spôsobom celoplošného sálavého kúrenia, je tepelné čerpadlo veľmi efektívnym riešením. Je to dané aj tým, že z hľadiska prevádzky TČ je optimálna stálosť výkonu s minimom výkyvov. Prudké zmeny tejto technológii nesvedčia. V poslednom čase sa hovorí a píše o tom, že kto nepotrebuje vykurovať veľké plochy či si finančne nemôže dovoliť tepelné čerpadlo, môže využiť kúrenie klimatizáciou. Moderné jednotky majú dokonca vyššiu výkonnosť ako TČ a optimálne využitie elektrickej energie. Ich technológia veľmi pokročila a vďaka invertorovej technológii sa dnes často zahŕňajú do skupiny tepelných čerpadiel vzduch/vzduch. Líšia sa však tým, že nedokážu (zatiaľ) pripravovať TÚV. Na niekoľkonásobne nižšiu obstarávaciu cenu je možné dokonca získať dotáciu. Výhody sú teda v obstarávacích aj prevádzkových nákladoch a v prípade dvojčlennej rodiny sa výroba TÚV oplatí aj bojlerom. Klimatizácie sú navyše flexibilnejšie a častá zmena prevádzkového režimu či vypínanie im nevadí. Navyše ich môžete využiť aj v lete na chladenie podľa potrieb. Čo však výrobcovia nehovoria je, že klimatizácie sú vyrábané z materiálov, ktoré oproti tepelným čerpadlám nedosahujú takú kvalitu, a teda prevádzkovo toľko nevydržia. Otázkou teda ostáva: čo kúpiť? Klimatizáciu so zameraním na vykurovanie kúpite za tri aj za šesťtisíc. Na oboje sa vzťahujú dotácie a máte to bez búrania a ďalších nákladov.
Najlepšie je optimálne
Na vyššie uvedených príkladoch – a mohlo by ich byť oveľa viac – je zrejmé, že pri voľbe optimálneho vykurovacieho systému treba brať ohľad na individuálne vlastnosti. Optimálne je v tomto zmysle ťažké definovať. Môže to znamenať rozhodnutie, že investícia do technológie bude jednorazovo vysoká a návratnosť síce istá, ale časovo zdĺhavá. Takým príkladom môže byť tepelné čerpadlo zem/voda. Alebo môže ísť o relatívne drahšiu technológiu spracovávajúcu efektívne lacné palivo – napríklad moderné kotly na kusové drevo, avšak s neistotou, že v blízkej dobe môže byť drevo na kúrenie zakázané.
