Bývanie v dome sa zásadne líši od bývania v byte, čo sa prejavuje nielen v dispozícii, ale aj v nárokoch na vybavenie všetkých miestností vrátane kúpeľní.
Rodinný dom si kupujeme preto, aby sme trávili veľa času na záhrade, či už odpočinkom, zábavou, alebo kosením trávy a starostlivosťou o rastlinky. Od toho sa odvíja základná otázka: koľko kúpeľní v dome vlastne potrebujeme? Aká bude ich funkcia? A kde budú umiestnené? Pre rodinu s deťmi sa určite hodia kúpeľne dve: jedna praktická – prevádzková (tu spláchnete z detí a zo psa piesok, keď pribehnú z vonku, očistíte špinavé topánky zo záhrady, sem môže mať prístup aj návšteva). Vhodné je spojiť ju s WC, ale toaleta môže byť aj samostatná. Optimálne miesto je na prízemí blízko hlavného vstupu do domu. Niekedy býva spájaná s technickou miestnosťou, môže tu byť práčka so sušičkou aj úložné priestory na upratovacie prostriedky. Kúpeľňa štandardná alebo aj „hlavná či rodinná“ bude slúžiť tak na hygienu, ako aj na relaxáciu, zvyčajne sa nachádza v spálňovej časti, ale môže nadväzovať aj na spoločný obývací priestor. Mala by byť praktická i príjemná na pohľad, priestranná a komfortne vybavená. Vo veľkom dome si môžete okrem tejto základnej dvojice dovoliť aj samostatnú kúpeľňu pre deti, prípadne kúpeľňu pánsku a dámsku, kúpeľňu pre hostí, kúpeľňu vedľa domácej wellness zóny atď. Ak bývate v dome so starými rodičmi, kladie to ďalšie nároky na sociálne zázemie. Jednotlivé kúpeľne sa budú navzájom líšiť veľkosťou aj nárokmi na vybavenie a dizajn.
Úžitková verzus relaxačná kúpeľňa
Úžitková kúpeľňa spravidla zahŕňa umývadlo, skrinku, sprchovací kút, prípadne aj WC, práčku, sušičku… Na pohodlnú prevádzku si vystačíte s rozmermi cca 160 × 180 cm, dvere široké 70–80 cm. Ak tu umiestnite aj WC a práčku, bude kúpeľňa väčšia (cca 5 m2). Dajte prednosť praktickému vybaveniu, ktoré sa ľahko udržuje, voľte trvanlivé materiály a hladké povrchy. Kúpeľňa, ktorá bude slúžiť tak na hygienu, ako aj na odpočinok (väčšinou tzv. rodinná kúpeľňa), si zaslúži predovšetkým dostatok miesta a denného svetla, to znamená miestnosť s veľkosťou aspoň 6–8 metrov štvorcových, s oknom alebo francúzskym oknom s výhľadom do záhrady alebo strešným oknom. Trendom je kúpeľňa ako voľné pokračovanie spálne, prípadne aj obývacieho priestoru – záleží od individuálnych preferencií. Zariaďte ju umývadlom alebo dvojumývadlom, pohodlnou vaňou (masážnou vaňou, vírivkou), samostatným sprchovacím kútom, toaletou a závesným bidetom. Môžete tu umiestniť aj toaletný stolík, sedadlo alebo ležadlo, infrasaunu atď. Kôš na špinavú bielizeň a práčku nekompromisne vykážte za dvere.
Dispozičné zásady
Dispozičné riešenia určujú: tvar miestnosti, prevádzka kúpeľne, poloha okien a dverí aj vedenie rozvodov vody a najmä odpadov. Odpady by mali viesť priamo od sanitárneho predmetu k zvislému odpadu a byť čo najkratšie – maximálna dĺžka prípojky je 3 metre (odporúčajú sa 2 metre), v sklone najmenej 0,5 %. Tým je umiestnenie sanitárnych predmetov limitované, najmä pri vani a sprchovom kúte, kde potrubie vedie v podlahe. Aby bola prevádzka kúpeľne praktická, rozdeľte ju na funkčné zóny: umývadlovú, vaňu a sprchovací kút, prípadne aj WC a bidet. Umývadlo je najpoužívanejšie, preto má umývadlová zóna svoje miesto v blízkosti dverí. Podobné je to so sprchovacím kútom, pokiaľ sa sprchujete denne. Vaňa slúži dnes hlavne na relaxáciu, jej miesto je ideálne v pozadí, v pokojnej zóne kúpeľne, kam patrí aj WC a bidet. Pre rodiny, ktoré dbajú na súkromie, je vhodné toaletu schovať za polopriečku či inú zástenu. Na toaletnú misu by nemalo byť vidno z chodby, keď sa otvoria dvere do kúpeľne. Každú zónu vybavte zodpovedajúcimi odkladacími plochami a skrinkami. Okrem rozmiestnenia sanitárnych predmetov treba myslieť na manipulačný priestor – pred umývadlom, sprchovacím kútom alebo vaňou by ste mali mať voľnú plochu s rozmermi najmenej 80 × 80 cm, kam nebude zasahovať žiadna skrinka. To je však len akési ergonomické minimum, záleží aj na veku, zdravotnom stave a ďalších aspektoch. Staršie osoby potrebujú viac miesta a v relaxačnej kúpeľni si určite doprajte väčšiu voľnosť. V neposlednom rade by ste mali v kúpeľni mať voľný prístup k oknu (z dôvodov vetrania a čistenia) – žiaľ, dnes sa často vyskytuje v kúpeľni vaňa zaberajúca celý priestor pod oknom.
Materiály a dizajn
Súčasnému kúpeľňovému dizajnu vládnu jednoduché geometrické tvary s minimom detailov, vzdušnosť, subtílne rámy a konštrukcie, hladké povrchy a bezbariérové prevedenie. Úplne nový vzhľad dodáva kúpeľniam tenkostenná keramika. Výrobné technológie umožňujú vytvárať subtílne odľahčené tvary, hrúbka steny umývadla je iba 6–8 mm. Na stenách a podlahách prevládajú veľkoformátové obklady a dlažby či hladké stierky – minimum škár ladí s minimalistickým štýlom a uľahčuje údržbu. Okrem tradičných materiálov sa na obklady, nábytok aj sanitárne vybavenie čoraz viac používajú kompozitné materiály a tzv. kompaktné dosky na rôznej báze. Predávajú sa pod obchodnými názvami ako Technistone, Corian, HI-MACS, Laminam, Lapitec, Cristallux a mnoho ďalších. Ich spoločným menovateľom je vysoká odolnosť proti vode aj mechanickému opotrebeniu, dokonale hladký neporézny povrch, malá hrúbka, ľahká údržba aj možnosť recyklácie. Majú originálny povrch, prípadne vzhľadovo dokonale imitujú kameň, betón, kovové materiály. Taká kúpeľňa vydrží krásna desiatky rokov, na počiatku však stojí – v porovnaní s klasickými keramickými obkladmi – pomerne vysoká investícia. Čo sa týka výtvarného konceptu, môžete ísť cestou jednoduchých jednofarebných obkladov a dlažieb a výrazných solitérov, alebo naopak. Pamätajte však na to, že obmena bude náročná a nákladná – oplatí sa investovať skôr do nadčasového štýlu a „držať sa pri zemi“. Veľmi obľúbené sú napríklad čierne prvky (batérie, nábytkové rámy a detaily či svietidlá), ktoré dodajú aj veľmi jednoduchej a lacno riešenej kúpeľni švih.
Solitérne vane a umývadlá vyberajte starostlivo
Prakticky každý sanitárny predmet (okrem toalety), dokonca aj sprchovací kút si môžete vybrať v nástennom alebo solitérnom vyhotovení. Vyzerajú efektne a dávajú kúpeľni „ďalšiu dimenziu“. Treba však mať na pamäti, že vyniknú len vo veľkom priestore – solitérna vaňa strácajúca sa v úzkom kúte nemá žiadny zmysel. Ich inštalácia je technicky náročnejšia, vždy treba vopred overiť, či možno napríklad k vani priviesť podlahou vodu a odpad. Ďalší otáznik kladie praktické používanie – sledujte, či má vybraný úchvatný model odkladacie plochy a úložné priestory. Ak nie, budete musieť v blízkosti umiestniť poličky alebo skrinky. Ich pridávanie však môže celý efekt úplne zhatiť, preto treba kúpeľňu navrhnúť komplexne do detailu. V neposlednom rade bývajú solitérne „kúsky“ podstatne drahšie ako bežné sanitárne vybavenie.
