Výrobcovia stavebných materiálov sa dnes pretekajú v tom, kto je zelenší. Vznikajú pritom nielen rôzne mýty, ale dokonca zavádzajúce tvrdenia o vlastnostiach stavebných materiálov. Neskúsený staviteľ tak ťahá za kratší koniec a môže ho to vyjsť draho v podobe dane za uhlíkovú stopu. Aká je teda pravda a mýty o eko materiáloch na stavbe?
Stavieb a stavebníctva sa čoskoro bude týkať daň, o ktorej politici nahlas takmer nehovoria, pretože ide, samozrejme, o nepopulárnu tému. V rámci Európskej únie je však už schválený predpis, podľa ktorého budú musieť majitelia nehnuteľností platiť ekologickú daň, emisnú povolenku. „Ak na stavbe použijete materiály, ktoré majú vysokú uhlíkovú stopu, ktoré sú zvyčajne lacnejšie, narastie vám ekologická daňová záťaž,“ potvrdzuje Lukáš Kmenta, country manažér HBS pre Čechy a Slovensko. „Hodnotiť sa bude uhlíková stopa výrobných spoločností aj uhlíková stopa produktov a materiálov, ktoré tieto spoločnosti vyrábajú. Preto už dnes výrobcovia stále viac zohľadňujú ekológiu a udržateľnosť. Onedlho napríklad na stavebnom trhu nebude možné stavať ani rekonštruovať s materiálmi, ktoré nebudú túto požiadavku spĺňať.“
Green washing
Ďalšia nová európska legislatíva sa týka zelených tvrdení, teda všetkých prívlastkov, ktoré navodzujú dojem, že výrobok, materiál alebo služba je šetrná k životnému prostrediu. Legislatíva reaguje na zelené vymývanie mozgov (green washing), ktoré sa nevyhlo ani stavebníctvu. Výrobcovia tak intenzívne propagujú ekologickosť svojich výrobkov, až sa dostávajú za hranicu reality. „Nie všetko, čo sa vydáva za prírodný materiál je ekologické. Často je to len argument na navýšenie ceny,“ hovorí L. Kmenta a ako príklad uvádza izoláciu z ovčej vlny. „Nedá sa pochybovať o tom, že je to prírodný materiál, je však skutočne ekologický?“ Odpoveď na túto otázku ilustruje požiadavka na minimálnu uhlíkovú stopu. Každý výrobca by mal mať EPD (Environmentálne prehlásenie o produkte). Ide o transparentnú deklaráciu vlastností výrobku, ktoré potvrdzujú jeho reálny dopad na životné prostredie počas životného cyklu výrobku. Povedané inak, ide o údaj, koľko CO2 sa vyprodukuje od výroby až po recykláciu produktu. „Z prieskumov vyplynulo, že pri výrobe určitého množstva izolácie z ovčej vlny sa do ovzdušia vypustí násobne väčšie množstvo CO2 než pri ostatných izolačných materiáloch. Z hľadiska globálneho otepľovania preto rozhodne nejde o ekologický materiál. Najnižšie hodnoty emisií CO2 majú polyuretánové peny,“ upresnil odborník z HBS.
Pasce na zákazníka
Pri stavbe alebo rekonštrukcii domu narážajú zákazníci na veľké množstvo zelených pascí. Kým nevstúpi do platnosti nová legislatíva, je takmer nemožné orientovať sa v skutočných parametroch a vlastnostiach výrobkov. V súvislosti s dotáciami na rôzne zelené riešenia na zníženie energetickej náročnosti budov, kde na nich prostredníctvom rôznych schém pomoci prispieva štát, resp. Európska únia, je to bez preháňania mínové pole. Dnes si vyberiete materiál, ktorý vyzerá ekologicky, úsporne, ohľaduplne, dostane na neho dotáciu a neskôr sa môže ukázať, že ide o materiál s vysokou uhlíkovou stopou a budete zaň platiť drahú emisnú povolenku. L. Kmenta odporúča orientovať sa podľa národných noriem. Tie by mali nastavovať jednotný systém posudzovania vlastností výrobkov, aby zákazník mohol objektívne porovnávať ich parametre. „Dôvtip niektorých výrobcov však nemá medze a často zamieňajú parametre výrobkov alebo mimo kontext vyzdvihujú len jeden parameter, vlastnosť, ktorá však v celku tvorí len zanedbateľnú funkciu. Niektorí výrobcova sa tiež spoliehajú na neznalosť zákazníka či jeho minimálne znalosti o stavebnej fyzike a zneužívajú to,“ hovorí otvorene L. Kmenta. Typickými príkladmi sú podľa neho lambda (súčiniteľ tepelnej vodivosti), difúzny odpor, horľavosť materiálu bez ohľadu na použitú skladbu konštrukcie či prehrievanie. „Na tieto parametre si pri výbere tepelnej izolácie treba dávať pozor. Často ide o prezentovanie hodnôt nameraných v laboratórnych podmienkach alebo dokonca iba o vypočítané hodnoty, ktoré nezohľadňujú stav po zabudovaní ani fungovanie v čase.“
Nedajte sa okabátiť
Pri plánovaní „okabátenia“ vašej stavby sa teda nedajte okabátiť a myslite na to, že samotná izolácia musí korešpondovať s celou skladbou konštrukcie. „Stavba funguje ako spojené nádoby. Podcenenie jednej časti systému sa často prejaví defektom v inej časti stavby,“ vysvetľuje L. Kmenta. Pri výbere vhodnej termoizolácie sa treba podľa jeho odporúčania zaujímať o jej základné parametre (napríklad deklarovanú lambdu), ale aj o to, či existujú certifikované a odskúšané konštrukčné skladby. Ďalší dôležitý údaj je záruka na materiál a to, či sa táto záruka vzťahuje aj na realizačnú firmu. „Kvalita realizácie je mimoriadne dôležitá. Základné parametre izolácií sú veľmi podobné. To, čo rozhoduje o tom, či bude izolácia fungovať, je jej vyhotovenie, teda kvalita práce,“ zdôrazňuje odborník na izolácie a pridal príklad. „Zákazník si v stavebninách kúpi minerálnu vatu, ktorú si svojpomocne nainštaluje na základe videonávodu na internete. Päťminútové video však z nikoho neurobí odborníka. Následne je prekvapený, že izolácia po dvoch či troch rokoch stráca účinnosť. „Izolácia je investícia na celý život, rozhodne by som ju zveril len do rúk odborníkov, ktorí spolu s výrobcom poskytnú aspoň 20-ročnú záruku na funkčnosť materiálu,“ uzatvára odborník.
