V zvlnenej krajine je prirodzené, že len máloktorá záhrada sa nachádza v úplnej rovine. Svah má našťastie svoje výhody, pretože ponúka členenie do jednotlivých zón a často aj zaujímavé výhľady do okolia. Pohodlný pohyb po takom priestore umožňujú schodíky, ktoré sa môžu stať ozdobou a dodať miestu osobitosť. Zároveň dokážu sprístupniť aj zdanlivo príkre stráne.

Pri premýšľaní nad usporiadaním záhrady berte do úvahy, kto v nej žije a aká je mobilita jednotlivých členov rodiny, aby sa do nižších či vyšších poschodí pohodlne dostali aj seniori, deti či osoby horšie pohyblivé. V miernom svahu si môžete vystačiť s naklonenou rovinou alebo kombinovať menší počet schodíkov napríklad s mlatovou cestičkou. Pohodlie a bezpečnosť hrajú prím, preto ak treba, možno opatriť schodisko zábradlím. Zvlášť v jesennom a zimnom nevľúdnom počasí môže navlhnuté drevo aj betón kĺzať. Aby boli drevené stupienky lepšie schodné, na jeseň ich dôkladne vystriekajte vapkou. Zamyslite sa aj nad vhodným osvetlením, ktoré vám umožní miestom s istotou prechádzať aj po zotmení. Ak vám to priestor dovolí, nerobte schody príliš strmé ani úzke. „Odporúčam schod aspoň 30 cm hlboký a maximálne 15 cm vysoký, pokojne aj nižšie. Pokiaľ ide o šírku, radšej pridajte 10 cm navyše. Po schodoch by sa vám malo hlavne dobre chodiť, aby ste si užívali každý krok. A čím je svah dramatickejší, tým by malo byť riešenie stabilnejšie a solídnejšie, aby vaše príkre schodisko bolo bezpečné,“ radí záhradný dizajnér Ferdinand Leffler.

Aký materiál vybrať?
Schodisko by malo korešpondovať s architektúrou domu a štýlom záhrady, vrátane ciest, na ktoré nadväzuje. Podľa toho voľte materiál. S množstvom materiálu to v záhrade nie je dobré preháňať, na druhej strane sa nemusíte ani nechať zväzovať prílišnou striedmosťou. Nie je na škodu narušiť dlhé betónové schody niekoľkými drevenými trámami, aby celok pôsobil mäkšie, alebo nakombinovať kamenný múrik s dreveným schodiskom.

Nikde nie je napísané, že schody v záhrade musia mať nutne výšku 15 cm. Naopak, pokojne ich urobte nižšie a pohodlnejšie. V záhrade je bežné pracovať s rôznymi veľkosťami a výškami schodov (12–13 cm), čo vám zaistí pohodlnú chôdzu

Dubové masívne schody nabádajú na posedenie
Ak sa rozhodnete pre drevo, myslite na to, že neustály kontakt so zeminou a vlhkosťou skracuje dobu životnosti. Voliť smrekovec, alebo dokonca smrek by bolo preto neefektívne riešenie, pretože finančná investícia aj práca, ktorú budete mať s realizáciou, by počas pár rokov prišla navnivoč. Ideálne je na tieto účely použiť dub. Dlho vydrží a vôbec pritom nevadí, že sa do neho zahryzne zub času, bude oxidovať, praskať, postupne zosivie a získa patinu. Premenlivosť k záhrade skrátka patrí. Pre dlhšiu životnosť natrite drevo protiplesňovým koncentrátom a bezfarebným ľanovým či konopným olejom bez pigmentácie. Zaujímavá je aj kombinácia klasických drevených schodov vedľa veľkých dubových hranolov s výškou 40–60 centimetrov, ktoré fungujú ako lavica alebo sa stávajú miestom pre detské hry.

Jednoduchý betónový dizajn sa hodí všade
Ďalšiu možnosť predstavujú betónové schody, ktorých čistý jednoduchý dizajn perfektne ladí s modernou architektúrou, ale neurazí ani v prírodnej záhrade. Betón je trvanlivý, praktický, stabilný a veľmi dobre tvarovateľný materiál, ktorý sa navyše dobre udržuje. Ak je správne použitý, potom si svoje miesto v záhrade ľahko nájde a môže jej dodať skutočný šmrnc. Dokáže sa totiž krásne prepojiť s akýmkoľvek ďalším materiálom či prepojiť ostatné materiály navzájom. Môžete osloviť miestnu betonárku a nechať si vyliať schody podľa vašich prianí a možností, často navyše za priaznivú cenu.

Kameň vyberajte z miestneho lomu
V záhrade vyzerajú veľmi prirodzene schody z kameňa. Lomový kameň je relatívne nenákladný materiál, finančne náročnejší však býva jeho dovoz a manipulácia s ním, preto sa oplatí vyberať ho z blízkych kameňolomov. Pretože je kameň ťažký, netreba pod jednotlivé schody pri realizácii dávať betónový základ, ale stačí ich uložiť do podkladovej vrstvy štrku. Spodný kameň by mal byť dostatočne silný a zaseknutý do terénu. Následné uloženie ďalších kameňov nad ním ho stabilizuje. Okrem divoko lámaného kameňa môžete vyberať aj opracovaný, hladký, presne rezaný. Opäť záleží na dizajne záhrady. Do menších mestských záhrad sa môžu hodiť aj minimalistické kovové priedušné schodíky, ktoré pôsobia subtílnejšie.

Pri mlatovej alebo štrkovej ceste treba dodržať predpísané sklony, aby ich neodnášal dážď. Na prudších svahoch ich pomôžu stabilizovať schody

Schodisko lemované pruhom zelene
Ak plánujete schodíky pri dome, oku vždy oveľa viac lahodí, keď ich oddelíte úzkym pruhom zelene. Pás vegetácie je nielen estetický, ale aj praktický: deti pri prechádzaní neušpinia omietku, zasadené rastliny pohltia prípadné zrážky a zároveň zakryjú nie príliš vzhľadný ochranný štrkový pás pri stene. Schod urobte pokojne širší a môžete ho z časti nechať prerásť vegetáciou, aby okraj pôsobil mäkšie. Ľahká štruktúra tráv a trvaliek krásne kontrastuje s dubovým trámom aj kameňom.

Prudký svah radšej rozdeľte na viac terás
Schody bývajú často súčasťou terasy. Výzvu predstavujú najmä prudké svahy vedúce od domu. V takom prípade je vhodné riešenie vytvoriť niekoľko terás nad sebou. Jedna menšia umiestnená priamo pri dverách vám poslúži pre príjemné chvíľkové posedenie, kedykoľvek budete mať chuť vybehnúť z domu nadýchať sa čerstvého vzduchu. Nižšie možno umiestniť hlavnú pobytovú terasu a pod ňou pokojne ešte tretiu plochu. Tieto jednotlivé terasky prepojí pár schodov a je to praktickejšie ako veľká terasa hneď pri dome, od ktorej sa zvažuje veľmi príkry terén vyžadujúci dlhé prudké schodisko.

S múrikmi tvorí zohranú dvojku
K organizácii kopcovitého terénu patria nielen schodíky, ale aj múriky „zahryznuté“ do svahu. Vďaka nim je možné zväčšiť pobytové plochy a vytvoriť tak zelené izbičky slúžiace rôznym účelom. Opäť platí, že je lepšie mať viac nižších múrikov ako jeden veľký, ktorý môže pôsobiť ako bariéra. Zároveň tým rozložíte dĺžku schodiska, ktoré kopíruje prevýšenie vytvorené múrikmi a súčasne rozbíja ich jednoliatosť. Prechod záhradou bude takto komfortnejší ako dlhé prudké schody podobajúce sa výstupu na Eiffelovku. Nech sa rozhodnete pre akýkoľvek typ schodov, hlavné je, aby boli pohodlné a lákali vás každý deň vkročiť do vášho kráľovstva zelene.

Odborník radí

Ferdinand Leffler, záhradný a krajinný dizajnér, zakladateľ ateliéru Flera

  • Rád navrhujem dlhé masívne dubové schody, ktoré zároveň môžu plniť funkciu sedacej lavice. Majitelia tam často posedávajú radšej ako v kresielku. Je to miesto, kde si dáte s chuťou kávu a kocháte sa pohľadom do záhrad.
  • Pokiaľ zvolíte do záhrady kameň, odporúčam pracovať s tým, ktorý má väzbu na daný región a stretnete sa s ním v okolí. Prirodzene potom zapadne do záhrady a nepôsobí v nej cudzo.
  • Schod pri dome oddeľte pásom zelene. Je to taký náš trik, ktorý radi používame aj pri cestičkách pozdĺž domu. Detail, keď je dom napojený na schod, nie je pekný. Prechádzať sa obklopený kvetinami z oboch strán je oproti tomu zážitok.
  • Pohrať sa môžete aj s nadväznosťou schodu na trávnik. Ak po zostúpení z posledného schodu vkročíte na zelenú pažiť, je praktické vo výške terénu umiestniť približne desaťcentimetrový hranolček, ktorý vám uľahčí kosenie trávy.
Ako uložiť schody
Najčastejšie spôsoby uloženia vonkajšieho schodiska

Na štrkový podsyp – pre schody v súdržnom teréne. Masívne kamenné alebo drevené stupne sa uložia do vrstvy štrkového podsypu min. 150 mm, prvý (spodný) stupeň sa kotví do betónového základového pásu, ktorý siaha do nezamŕzajúcej hĺbky (min. 800 mm).

Na betónové pásy – pre drevené masívne stupne v menej stabilnom svahu. Po oboch stranách schodiska sa vybetónujú pasy do nezamŕzajúcej hĺbky, medzi nimi je štrkový podsyp min. 150 mm. Spodný stupeň sa kotví do betónového základového pásu, siahajúceho do nezamŕzajúcej hĺbky (min. 800 mm).

Na železobetónovú dosku – pre zložité terénne podmienky a prudký svah. Masívne stupne z prefabrikovaného betónu či kameňa sa lepia na nosnú železobetónovú dosku s vybetónovanými stupňami a bočnými pásmi. Pasy sa kotvia do betónového základu pod prvým stupňom, siahajúceho do nezamŕzajúcej hĺbky (min. 800 mm).

FOTO: ATELIÉR FLERA

Pridať komentár

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *