Navštívili sme stavbu rodinného domu obchodného riaditeľa českej divízie nadnárodnej pivovarníckej skupiny, aby sme zistili, čo pre neho bolo v projekte dôležité, či všetko prebieha, ako má a za ako dlho sa bude môcť nasťahovať.
VŠEMINA – Prechádzame zelenou zvlnenou krajinou Zlínskeho kraja a na hranici sympatickej dediny nachádzame v kopci s veľkorysým výhľadom zárodok stavby. Zatiaľ tu stojí betónový suterén a jedno tehlové poschodie. Stretli sme sa tu nielen s investorom, ale aj niekoľkými murármi, ktorým sme taktiež položili pár otázok.
Ako ste sa dostali k pozemku vo Všemine?
Zo Všeminy pochádza moja manželka a jej rodina, a okrem manželky mi tu učarovala aj príroda. Je to pokojnejší kraj, takže to bola nakoniec jasná voľba.
Ako ste vyberali architektku?
Je to zhoda okolností a veľkých náhod, ale sestra kamaráta zo Zlína, jedného z tých, kvôli ktorým som sem presídlil, je architektkou s množstvom pekných realizácií. Keď sme teda vyberali architekta, ktorý nám zasadí dom do toho svahu, bola pre mňa pani architektka Beáta Gistrová jasnou voľbou.
Má váš dom niečo nezvyčajné, niečo vymyslené priamo pre vás a vašu rodinu?
Som jedináčik, tak si chcem k sebe presunúť rodičov, ktorí bohužiaľ nemládnu. Rád by som ich mal čo najbližšie, aby sme si boli susedia, ktorí sa ale navzájom nerušia. Dom je preto koncipovaný ako dvojgeneračný s dvoma úplne oddelenými bytovými jednotkami. Ich terasa je orientovaná na severovýchod a naša naopak na juhozápad. Navzájom si teda neprekážame a máme dostatok súkromia pre obe rodiny.
Čo pre vás bolo pri plánovanom dome dôležité, aké boli priority?
Nemal som požiadavku, aby bol dom pasívny, chcel som skôr nízkoenergetický. Keď staviate dom, riešite aj materiály, nielen kvôli tepelným prestupom, ale aj napríklad zvukovej vodivosti. My sme väčšia, a preto aj hlučnejšia rodina, tak som samozrejme hľadal preto čo najlepšie materiály. Nechcel som stavať dom s tridsiatkou múrov a potom ďalšími 25 cm polystyrénu, chcel som čo najväčšiu prirodzenosť. Chcel som čo najmenej zatepľovať s čo najprírodnejším materiálom. Tehla je prírodná, má tendenciu pracovať, ale tiež stabilitu a vekovú odolnosť, a preto som volil ju.
Ste spokojný, ako zatiaľ stavba prebieha?
Spokojný som veľmi. Dokonca aj stavitelia, ktorí na mojej stavbe pracujú. Použili sme trochu viac železobetónových armatúr a monolitických konštrukcií, než sme zamýšľali, ale v čase to ide krásne. Najviac stavba poskočila, keď sa začalo murovať a aj stavitelia si pochvaľovali nielen technológiu lepidiel, tak prácu so samotnou tehlou HELUZ. Je to príjemné a ide to pekne. Zajtra zalievame vence av ďalšom týždni by sme mali pristúpiť k práci strešnej konštrukcie.
Máte nejakú perspektívu, kedy sa budete môcť nasťahovať?
Som si samozrejme vedomý toho, že všetko chce svoj čas, rovnako tak aj stavba cez zimu, takže cieľový termín je pre nás koniec leta 2024. Nechávame si rezervu, ale chceli by sme budúce Vianoce osláviť všetci spoločne už v novom.
Stavbyvedúci František Bednařík má za sebou roky roboty a skúseností, v tomto projekte však prvýkrát pracuje so Sidi – vopred pripravenou murovacou maltou na tenkú škáru určenú pre brúsené tehly HELUZ.
Ako sa vám pracuje so Sidi?
Páči sa nám to, oproti klasickému lepidlu to nenasychá, nemusí tam byť pena a vydrží to dlho nezaschnuté. Sme s tým spokojní, nemusíme to miešať miešadlom, paráda.
Pôvodne sa vám do toho vraj veľmi nechcelo, vyplatilo sa teda Sidi nakoniec?
Je to novinka, u toho si človek nie je istý, novinky nie sú vždy najlepšie. Ale toto je skutočne dobré. Murivo už je na mne, máme tam tú päťdesiatku. Preväzovanie je síce trochu zložitejšie, než ako sa to obyčajne robievalo, ale nemáme s tým žiadny problém. Samozrejme pre nás by bolo ľahšie robiť s tridsiatkou tehlou a dvadsiatkou polystyrénom, pokladáme to rukami, tak sa nadvíhame.
Ale to Sidi je fakt lepšie. Keď sme používali lepidlo, tak muselo byť redšie, potom to ale zase prepadávalo, takže s tým bolo viac práce. So SIDI pichnem valček do vedra, zatvorím, ráno odrobím a idem. Nemusím kupovať nový, takže SIDI je pre nás parádna. Aj na priečky.
