Bývanie s energiou

Aby sa dom stal skutočným domovom, nemusí byť ani veľký, ani honosný. Práve naopak, dobrým základom je dostatok slnka, čerstvý vzduch a tepelná pohoda v ideálnej kombinácii s ľuďmi, ktorí v ňom spoločne žijú. Stavebný štýl, výber materiálov či trebárs farebnosť sú až v druhej línii. A alchýmia ideálneho výsledku tkvie v citlivom pomere prísad.

Majitelia domu mali pri plánovaní svojho bývania jasnú predstavu nielen o jeho funkčnosti, ale zvažovali starostlivo aj jeho výtvarnú stránku. Štvorčlennej rodine mal poskytnúť dostatok súkromia, čo najviac svetla, a dôležité boli okrem iného aj nízke prevádzkové náklady. Za zásadné považovali bezbariérové usporiadanie a premyslené prepojenie hlavnej obytnej miestnosti s vonkajšou krytou terasou a záhradou.

V symbióze s okolím

Východiskovým bodom na príjemné bývanie bola zvolená lokalita – pokojná okrajová časť dediny v blízkosti lesov a rieky. Susedné stavby nemajú jednotný ráz, ide skôr o solitérne objekty rôzneho štýlu a veku, a územný plán tu nepredpisuje predpokladaný vzhľad novostavby.

Pre architektov bol teda určujúci iba charakter parcely a jej orientácia na svetové strany. Pozdĺžny, mierne svahovitý pozemok s približne trojmetrovým výškovým rozdielom medzi hornou a dolnou hranou je orientovaný mierne na juhovýchod a poskytuje výhľad do údolia rieky a širokej krajiny. Dom je teda zasadený čo najviac k severnej hranici parcely tak, aby bolo možné jeho obytnú časť otvoriť spomínanému výhľadu a záhrade. „V procese navrhovania stavby sme využili svahovitosť terénu,“ spomína Maja Horecká Nalevanková, „dom je preto na severnej strane mierne zapustený do svahu, aby bolo možné pohodlne napojiť južnú terasu na priľahlú záhradu. Vďaka tomu mohla byť tiež z veľkej časti zachovaná záhrada a čo najviac urastených stromov z pôvodného ovocného sadu.“