Bývanie s energiou

Aby sa dom stal skutočným domovom, nemusí byť ani veľký, ani honosný. Práve naopak, dobrým základom je dostatok slnka, čerstvý vzduch a tepelná pohoda v ideálnej kombinácii s ľuďmi, ktorí v ňom spoločne žijú. Stavebný štýl, výber materiálov či trebárs farebnosť sú až v druhej línii. A alchýmia ideálneho výsledku tkvie v citlivom pomere prísad.

Majitelia domu mali pri plánovaní svojho bývania jasnú predstavu nielen o jeho funkčnosti, ale zvažovali starostlivo aj jeho výtvarnú stránku. Štvorčlennej rodine mal poskytnúť dostatok súkromia, čo najviac svetla, a dôležité boli okrem iného aj nízke prevádzkové náklady. Za zásadné považovali bezbariérové usporiadanie a premyslené prepojenie hlavnej obytnej miestnosti s vonkajšou krytou terasou a záhradou.

V symbióze s okolím

Východiskovým bodom na príjemné bývanie bola zvolená lokalita – pokojná okrajová časť dediny v blízkosti lesov a rieky. Susedné stavby nemajú jednotný ráz, ide skôr o solitérne objekty rôzneho štýlu a veku, a územný plán tu nepredpisuje predpokladaný vzhľad novostavby.

Pre architektov bol teda určujúci iba charakter parcely a jej orientácia na svetové strany. Pozdĺžny, mierne svahovitý pozemok s približne trojmetrovým výškovým rozdielom medzi hornou a dolnou hranou je orientovaný mierne na juhovýchod a poskytuje výhľad do údolia rieky a širokej krajiny. Dom je teda zasadený čo najviac k severnej hranici parcely tak, aby bolo možné jeho obytnú časť otvoriť spomínanému výhľadu a záhrade. „V procese navrhovania stavby sme využili svahovitosť terénu,“ spomína Maja Horecká Nalevanková, „dom je preto na severnej strane mierne zapustený do svahu, aby bolo možné pohodlne napojiť južnú terasu na priľahlú záhradu. Vďaka tomu mohla byť tiež z veľkej časti zachovaná záhrada a čo najviac urastených stromov z pôvodného ovocného sadu.“

Ideálne bez schodov vo vnútri aj vonku

Stavebníci sa s architektmi Patrikom Zamazalom a Majou Horeckou Nalevankovou poznali a ateliér MOLO architekti oslovili na základe osobnej väzby. „Majitelia mali od začiatku o stavbe celkom jasnú predstavu,“ hovorí Maja Horecká Nalevanková, „preferovali neutrálnu farebnosť a výrazne horizontálne bezbariérovú stavbu so skrytou konštrukciou. Na týchto základoch potom vznikala v priebehu osobných schôdzok finálna štúdia.“

Prízemná stavba pozdĺžneho pôdorysu a jednoduchého kubického tvaru je usadená po vrstevniciach a orientovaná na juh a do údolia rieky, a korešponduje tak nenásilne so svojím okolím. Najvýraznejším architektonickým prvkom je plochá strecha s veľkým presahom. Zakrýva a chráni drevenú terasu na južnej a západnej strane aj vstupné dvere, súčasne prepája dom a garáž. Základná farebnosť je založená na kombinácii čiernej a bielej farby, ktorá zvonku aj v interiéri kontrastuje s premennou farebnosťou záhrady počas roka.

Vstup do domu je situovaný na východ, veľkorysé presklenie otvára pobytovú časť domu na západnú a južnú stranu a ponúka široké výhľady do okolitej krajiny. Smerom na sever je fasáda uzavretejšia, tu sa nachádza zázemie domu a izby využívané najmä v noci – spálňa rodičov a izba pre hostí.

FOTOGALÉRIA:

Text: Dana D. Daňková
Foto: Lukáš Žentel