Záhradníka Pavla Kukala sme sa opýtali na pestovanie a ošetrovanie obľúbených druhov škrupinových plodov v našich záhradách. Presvedčil nás, že pri pestovaní možno dosiahnuť dobré výsledky, ak budete starostliví a prihliadnete k daným podmienkam.
Orechy radíme medzi ovocie škrupinové, čeľaď orechovité (Juglandaceae). Svojou výživnou hodnotou orechy pokojne prevýšia mäso. V našich podmienkach sa pestujú dva druhy: orech kráľovský (Juglans regia) a lieska obyčajná (Corylus avellana).
Kráľovský orech
Osožnosť tohto liečivého stromu ho radí medzi najvyššie hodnoty ovocnej záhrady. Pochádza z Perzie a o jeho rozšírenie do Európy sa zaslúžil Karol Veľký. Rimania zasvätili orech bohovi Jupiterovi, volali ho „Jupiterov žaluď“ a považovali ho za božské jedlo a symbol plodnosti. U nás sa pestuje v teplejších oblastiach, možnosti jeho pestovania sa však rozširujú s otepľovaním podnebia. Výhonky má pomerne neskoro, takže ho neohrozujú jarné mrazíky, horšie odoláva silným mrazom v zime. Peľ sa prenáša vetrom. Pre vysoký vzrast a širokú korunu sa hodí tam, kde je dostatok priestoru. Vo veľkej záhrade môže vytvoriť tienisté miesto na posedenie alebo dotvoriť kolorit vidieckej chalupy. V malých ho radšej nevysádzajte, okrem zatienenia dosť vyčerpáva pôdu a na jeseň je z neho veľké množstvo lístia, ktoré sa pri kompostovaní pomaly rozkladá.
Zo škôlky alebo zo škrupiny?
V škôlkach sa pestujú sadenice vrúbľované na orech čierny (Juglans nigra) alebo na orech popolavý (Juglans cinerea). Také rastliny plodia skôr, môžete si však pomerne ľahko vypestovať strom aj z orecha. V tomto prípade sa dá obísť bez štepenia a do značnej miery aj bez rezu.
Na vysievanie sú najvhodnejšie plody, ktorých pomer škrupiny a vnútra plodu je 1: 1 („polopapierak“). Ak vysadíte na vybrané miesto niekoľko plodov a vyklíči ich viac, ponechajte len ten najsilnejší. Potrvá však 10 až 15 rokov, než sa dočkáte úrody, a na estetický efekt si počkáte ešte dlhšie. V priebehu pestovania najskôr vypestujte „špicák“, výhon bez postranného obrastu, a v požadovanej výške založte korunku. Aj pri samovoľnom vývoji stromček založí korunku, nebýva však pravidelná. Nároky na udržiavací rez sú minimálne, niekedy treba odstrániť vetvy poškodené zimnými mrazmi, aby nedošlo k ich odumieraniu. Rany po reze treba dobre ošetriť, zvlášť staršie stromy sú náchylné na poškodenie drevokaznými hubami.
Kráľovská liečivá sila orecha sa prejavuje pri vnútornom aj vonkajšom používaní. Zbiera sa list, nedozreté plody, dozreté plody aj oplodie. Úroda orechov prichádza v septembri, pri neskorších odrodách v októbri. Oplodie (zelený obal) pri dozrievaní praská a plody spadnú na zem, len niekedy treba pomôcť striasaním. Najznámejšie odrody orecha kráľovského sú Apollo, Buchlov, Jupiter, Lake, Mars, Magdon, Saturn.
Krásne a zraniteľné liesky
Lieska obyčajná (Corylus avellana) je rozšírená prakticky v celej Európe ako súčasť krovinatého poschodia v redších lesoch alebo na ich okrajoch. Príbuzným druhom je stromovitá lieska turecká (Corylus colurna), ktorá sa uplatňuje ako alejový a okrasný strom. Plody sú drobné a majú veľmi pevnú škrupinu. Kultúrne odrody liesok rastú bujne, tvoria kry značných rozmerov, a preto sa do menších záhradiek nehodia. Hodia sa štvrťkmene alebo polokmene.
Stromy si ľahko vypestujeme z mladého kra zakúpeného v škôlke. Kultúrne odrody liesky obyčajnej sa líšia tvarom plodov a dĺžkou „pančušky“ – pri lombardskej odrode prekrýva celý plod, pri cellských je kratšia. Medzi cellské odrody sa radí hallská obrovská, medzi lombardské odrody lombardská biela, medzi hybridné odrody Webbova. Skoršie odrody dozrievajú v auguste, neskoršie v septembri. Lieska sa ľahko rozmnožuje kopcovaním. Je menej náročná na teplo ako orech kráľovský, má však vyššie nároky na výživu; vysádzajte ju teda najlepšie do hlbokých dobre hnojených pôd. Plodí až na trojročnom dreve, preto môže byť obmena konárov pomalšia ako pri iných druhoch ovocia. Lieska je vitálna a vydrží na stanovišti dlho. Kry dosahujú výšku 3 až 4 m, môžete z nich vytvoriť živú stenu alebo ich vysadiť vedľa cesty ako protihlukovú bariéru.
Ovocné i okrasné dreviny sa hoja prirodzene, pretože súčasťou ich pletív sú pletivá delivé čiže meristémy. Nájdete ich pod kôrou a pri niektorých druhoch sa dajú oddeliť ako lyko. Všeobecne najlepšiu schopnosť zacelenia majú jadroviny, hlavne hrušky, horšie sa rany zaceľujú kôstkovinám, a asi najťažšie broskyniam a marhuliam.
Jadroviny režte v predjarí, kôstkoviny v auguste. Pri oneskorenom reze kôstkoviny trpia a bránia sa„glejotokom“. Orech vlašský sa reže v auguste, nikdy nie až na jeseň. Zle ošetrenou ranou môžu dovnútra vniknúť drevokazné huby a zničiť celý strom.
Odborný poradca: Pavel Kukal, záhradník na Českej poľnohospodárskej univerzite v Prahe. O záhradníctve aj prednáša a publikuje.
Foto: autor, Shutterstock
