Otiepková nostalgia

Nízkoenergetický dom s výraznou otiepkovou strechou a prvkami feng šuej stojí na svahu s jedinečným výhľadom do údolia s nádhernou prírodou. Svojim architektonickým poňatím a voľbou materiálov je iste raritný.

Domov so slamenou strechou nie je u nás veľa, vnímajú sa skôr ako kuriózne či archaické stavby. Inak je tomu na severe a západe (Poľsko, Nemecko, Anglicko, Dánsko či Holandsko), kde sa slama hojne používa nielen na záchranu kultúrneho dedičstva, ale aj pri novostavbách.

Otiepková strecha v mieste stavby hrdo odoláva tunajšiemu horskému podnebiu. Prečkala už nejednu fujavicu a niekoľko búrok. „Keď je po daždi, jemne skoro nehlučne šumí – to ako bublinky vody vysychajú na povrchu rákosovej strechy…,“ hovorí na úvod Oldřich Hozman, architekt tejto ojedinelej stavby.

Rastúca obľuba prírodného staviteľstva

Majitelia domu nenechali nič na náhodu. Zvolili krásnu lokalitu (518 m n. m.), vybrali takmer ideálny južný svah pod lesom s nádherným výhľadom do údolia, aby mohli naplniť svoje sny o zdravom ekologickom bývaní s prvkami feng šuej. Špeciálnym prianím bola kvalitná otiepková strecha. Stavbu umiestnil architekt na severný okraj pozemku bližšie k lesu, záhradu do južnej časti. Príchod a vstup na pozemok sa nachádza v juhovýchodnom rohu a garáž je zapustená do svahu.

„Z pohľadu od domu je garáž úplne schovaná, vidno iba zaoblené prírodné schodisko, nadväzujúce na pešiu cestu cez pozemok k domu. Preto sme umiestnili hlavný vstup viditeľne na južnú fasádu domu. Prial som si, aby boli hlavné dvere a vstup jasne opticky rozpoznateľné. Hlavné vstupné dvere majú bočné presklenie. Tým vnikne dostatok svetla do priestrannej predsiene a zo zádveria pokračuje cez vnútorné presklené priečky až do obývacej izby a jedálne, do nadväzujúcej chodby a na schodisko. Už z presklenej vstupnej predsiene vidí návštevník všetko, čo je na prízemí dôležité – jedálenský stôl, pec, kuchyňu i vnútorné schodisko. Podvedome sa môže spájať hneď pri príchode s tým, čo pre neho vytvára pocit útulného domova,“ vysvetľuje Oldřich Hozman.

Kvalitná dispozícia domu

Nespornou výhodou je tvar a orientácia pozemku. Všetky hlavné izby majú dostatok svetla. Dojem vidieckeho domu podporuje aj južný presah strechy na prízemí so špecifickým charakterom priedomia: „V lete, keď je slnko veľmi vysoko, tu možno vysedávať v tieni a v zime, keď je slnko nízko, preniká až do južných okien a dom mierne prihrieva,“ vymenúva výhody známy architekt a ukazuje tvar pôdorysu domu, kde je vonkajší rozmer vpísaný do pomeru zlatého rezu (obdĺžnik s pomerom strán 1: 1,618).

Na prízemí na juhovýchodnej strane sa nachádza detská izba, ktorá môže byť aj domácou pracovňou blízko vstupu, v severovýchodnom rohu je spálňa s hlavným oknom na ​východ a malými guľatými okienkami na sever. Podkrovie obsadili na východe dve detské izby a smerom na juh orientovaný centrálny halový priestor. Na severnej strane domu umiestnili masívne drevené schodisko, malý sklad a zázemie.

Úspora energií a prírodné materiály

Ďalším dôležitým prianím majiteľov bolo, aby sa dom postavil výhradne z bezchybných materiálov s priedušnými konštrukciami bez akýchkoľvek parozábran, koncipovaný ako nízkoenergetická stavba. Oldřich Hozman preto navrhol hlavnú obvodovú stenu z tepelnoizolačných tehál, zvolil vonkajšiu izoláciu z priedušnej minerálnej vlny v dvoch vrstvách a priedušnú minerálnu omietku. Vnútorné priečky sú hrazdené z drevených trámov a vymurované nepálenými tehlami, celodrevené stropy z masívnych trámov, v stropoch ani v základovej doske sa nenachádza žiadny železobetón. Na základy domu a podmurovku sa použil miestny kameň, sokel je z vnútornej strany izolovaný penovým sklom.

Okrem kvalitnej slamenej strechy stojí určite za zmienku aj priaznivá vnútorná klíma nízkoenergetického domu či práca architekta so svetlom a zvukom. Príjemnej klíme pomáhajú celkom iste hlinené omietky, dobré riešenie je tepelná akumulácia priečok, ktoré sa v zime cez deň nahrejú a v noci, keď je kúrenie vypnuté, vydávajú sálavé teplo. V lete udržujú tieto masívne priečky príjemnú teplotu, akumulujú  chlad z nočného vetrania. Dom má navyše veľké presahy striech, ktoré v lete tienia okná a bránia prehrievaniu. Ako hlavný zdroj vykurovania zvolil architekt tepelné čerpadlo vzduch /voda a umiestnil ho v technickej miestnosti pod schodiskom, výmenník je mimo domu, na konci pozemku pri lese.

Vykurovanie v dome je sálavé, stenové a dlážkové (v kúpeľniach). Doplnkovým zdrojom tepla a nádhernou dominantou interiéru je pec na drevo s dvomi ohniskami. Jedno slúži ako sporák na varenie a je otočené do kuchyne, druhé smeruje do obývacej izby a k jedálenskému stolu. „Keď sa v peci zakúri, vydrží nahriata celú noc a nasledujúci deň. V dome sa tak môže stlmiť hlavný zdroj vykurovania. Nad pecou totiž nie je strop a teplo sa šíri takmer do celého domu. Veľký otvorený priestor nad kuchyňou a pecou presvetľuje severozápadná časť prízemia svetlom zo strešných južných a západných okien,“ dodáva architekt.

Otiepková strecha ako priorita

Veľkou výzvou pre architekta bola bezpochyby konštrukcia krovu a realizácia slamenej strechy, vykonanej v spolupráci s firmou a tesárom, ktorý sa na podobné stavby špecializuje. Od začiatku museli všetky tvary vikierov a presahy striech starostlivo konzultovať. Slamené strechy vyžadujú sklon minimálne 45 °, vo veterných oblastiach minimálne 50 ° (čím je strecha strmšia, tým má krytina dlhšiu životnosť) a plynulé tvarové prechody medzi vikiermi. Väznice sú z interiéru viditeľné a nesú vlastne väčšinu váhy strechy.

„S majiteľmi sme si priali, aby vnútri podkrovia bol čo najviac otvorený priestor. Tak sú obe hlavné väznice pod hrebeňom uprostred krovu podopreté šikmými stĺpikmi, ktoré tvoria vzpery. Tieto šikmé vzpery roznášajú váhu do strán k obvodovým múrom. Tým sa priestor vnútri opticky uvoľnil,“ dodáva architekt. Konštrukcia krovu sa súčasne riešila aj esteticky a spoluvytvára estetický a umeleckoremeselný charakter tohto úplne unikátneho domu.

Foto: Oldřich Hozman