Medzi víťazmi súťaže E. ON Energy Globe nájdeme aj unikátny pasívny dom zo slamy, hliny a dreva. Majiteľ ho budoval vlastnoručne, trvalo mu to tri roky.
Túžili postaviť rodinný dom čo najšetrnejší k prírode. „Tento spôsob stavania nás zaujal a nadchol. Pri samotnej výstavbe vzniklo iba minimum odpadu, pretože sme používali prevažne prírodné a obnoviteľné materiály. Hlavná devíza našej stavby je podľa mňa ukážka, že dom zo slamy môže byť na pohľad i z hľadiska prevádzky úplne moderný a že taký dom možno stavať aj svojpomocne. Navyše sa snažím odovzdávať praktické skúsenosti všetkým nadšencom, ktorí by si radi taký dom postavili,“ vysvetľuje absolútny víťaz 10. ročníka súťaže.
Splynutie s prírodou
Malebná dedina s potokom a bohatou zeleňou ponúka dostatok príležitostí na realizáciu prírodnej stavby. Energeticky pasívna stavba manželov Chvátalovcov, postavená zo slamy, hliny a dreva, harmonicky splýva s okolitou prírodou a vďaka veľmi dobrej tepelnej izolácii konštrukcií a výplní potrebuje len veľmi málo energie na vykurovanie. K úspornej prevádzke prispieva vetrací systém s rekuperáciou a presklená južná stena.
„Energia, ktorú oknami aj v mrazivých dňoch prinášajú slnečné lúče, nám stačí na príjemné vykúrenie celého priestoru. Slnko nám navyše vďaka strešnej fotovoltickej elektrárni dodáva elektrickú energiu na prevádzku elektrospotrebičov a ohrev teplej vody. Keď je zamračené, prikurujeme drevom v kozube,“ vysvetľuje spokojný majiteľ.
Všetka energia na prevádzku 160 metrov štvorcových slameného domu, ktorý obýva štvorčlenná rodina, stojí priemerne 30 eur mesačne. Dažďovú vodu zo strechy využívajú na splachovanie toalety a zalievanie záhrady, vodou zo strechy nad časťou terasy napájajú záhradné jazierko.
Kvalitné vnútorné prostredie
Impozantná stavba s jaseňovým schodiskom v tvare stromu pôsobí vnútri útulne a harmonicky. Na materiály, ktoré poznáme po stáročia, sa ľudský organizmus dokonale adaptoval (drevo, kameň, hlina, slama, vlna). Konštrukcia vznikla dokonca bez použitia kovových spojovacích prvkov. Jan Chvátal preferuje návrat k technológiám používaným našimi predkami (tesárske spoje, drevené kolíky a podobne), čo je podstatné aj z hľadiska kvality vnútorného prostredia. „Spoločne s rozvojom moderných technológií je dobré občas sa ohliadnuť späť za prácou našich predkov,“ podotýka majiteľ slameného domu.
Rozumne aj bez nových technológií
Jan Chvátal plánuje nielen ďalej stavať svojpomocne, ale aj prednášať o prírodných stavbách a umení remesiel našich predkov. Využitie slamených balíkov ako tepelnej izolácie i ako prvkov nosných konštrukcií patrí v súčasnosti k stavebným technológiám, ktoré majú veľký potenciál na širšie uplatnenie. Odporúča však zároveň vnímať limity slamy, zodpovedne riešiť stavebné detaily, strážiť odolnosť predovšetkým proti pôsobeniu vody a vlhkosti, či už vo forme vody zrážkovej alebo vodnej pary. To všetko kladie podľa jeho slov vysoké nároky na konštrukčné riešenie detailov i na vysokú technologickú disciplínu pri výstavbe. Snáď preto pracuje najradšej na stavbe sám či s partiou osvedčených kamarátov – tesárov, stolárov, murárov a kachliarov.
„Najväčšie ocenenie pre mňa je, že som dokázal náš dom dostavať a že sa nám v ňom krásne žije. Žiadnu ďalšiu technológiu neplánujeme využiť, pretože dom je dostatočne úsporný. Skôr mám stále dlhý zoznam drobných dorobení, týkajúcich sa najmä interiéru. Ako majiteľ domu som totiž zistil, že dom je pojem dynamický…,“ hovorí na záver jeden z najznámejších staviteľov slamených domov.
Foto: E. ON Energy Globe