Funkčnú strechu netvorí len konštrukcia a krytina, ale aj odvodňovací systém a mnoho doplnkov.
Dom musí mať účinnú ochranu proti vode vo všetkých jej skupenstvách – zrážková voda dopadajúca na strechu zhora (zvyšnú vlhkosť musia zvládnuť izolácie) a v zime sneh a ľad. Spoľahlivú ochranu stavbe poskytuje hlavne odkvapový systém a najrôznejšie bezpečnostné prvky, ktoré odvádzajú vodu zo všetkých stavebných konštrukcií, bránia zmáčaniu obvodového plášťa a priesaku do spodnej stavby.
Systém odvodnenia stavby
Na strechu stredne veľkého domu spadne v našich klimatických podmienkach ročne až 60 m3 dažďovej vody. Výber a správna voľba účinného odvodňovacieho systému a ďalších strešných prvkov je veľmi dôležitý a zodpovedný proces. Výrobcovia dnes ponúkajú kompletné systémy, praktické stavebnice zložené z čiastkových komponentov s možnosťou ľahkej montáže a úpravy presne podľa parametrov konkrétneho domu. Reč je o žľaboch, zvodoch, kotloch a najrôznejších upevňovacích prvkoch, ale aj o sneholamoch, zábranách, rozrážačoch a ďalšom nevyhnutnom príslušenstve.
Pravdepodobne najdôležitejšou súčasťou odvodňovacieho systému je žľab. Na najčastejšie projektovaných šikmých (sedlových) strechách sa používajú zväčša pododkvapové žľaby polkruhového tvaru s priemerom asi 10–16 cm, zhora alebo zboku uchytené ku krokvám. Nadväzujú na kotlíky (kónické spojovacie prvky, bývajú hranaté alebo kužeľové). Voda tadiaľ putuje do potrubia, pričom spád žľabu ku kotlíku je 1:200 až 1:100 a dĺžka žľabu od čela ku kotlíku by nemala byť väčšia ako 15 metrov. Priemer odtokového potrubia závisí od veľkosti plochy strechy (na 1 m2 asi 1 cm2 plochy prierezu).
Falcovací plech a skladačky
Trh prináša pestrú ponuku odvodňovacích systémov z najrôznejších materiálov. Treba vychádzať z architektonického štýlu domu a farebného ladenia objektu. Na väčšinu stavieb „sedia“ kompletné skladačky odvodňovacích systémov z titánzinku, medi, poplastovaného plechu a plastu. Silne im konkurujú farbené žľaby a zvody z hliníka či z pozinkovaného plechu, ktoré môže stavebník ladiť podľa farby fasády a strešnej krytiny. Starosti s údržbou eliminujú plastové výrobky, zatiaľ čo meď a hliník sú obľúbeným artiklom „zberačov kovov“. K najznámejším značkám odvodňovacích systémov patrí SAG, Rheinzink, Ruukki, Lindab, Bramac, Prefa, Satjam a iné.
Celoročne, ale najmä teraz v zime, však treba urobiť niektoré nevyhnutné opatrenia a priebežne kontrolovať stav celého systému, namáhaného pôsobením slnka, snehu a prudkým striedaním teplôt, mechanické poškodenia poryvmi vetra a ľadom alebo zosúvajúcimi sa lavínami ťažkého snehu. Vhodné sú stavebnice so špeciálnymi spojkami, umožňujúcimi ľahkú a rýchlu demontáž v prípade nebezpečenstva.
Všeobecné zásady
Výber a správna voľba odvodňovacieho systému je zodpovedný proces, ktorý je vhodné zveriť odborníkom. Okrem kvality čiastkových produktov hrá úlohu aj ich funkčné rozmiestnenie a praktická montáž. Týka sa napríklad správneho vyspádovania žľabov, dilatačných škár kvôli tepelnej rozťažnosti materiálu, voľby spôsobu odstránenia snehovej pokrývky zo strešného plášťa, zamedzenia tvorby ľadových valov a podobne. Odporúčaný spád pre pododkvapové žľaby predstavuje 0,5 %, dilatačné spoje by mali byť každých 15–20 m.
Veľmi dôležité sú spoje. Pri štandardných materiáloch, ako je titánzinok, pozinkovaný plech a meď, bývajú spoje spájkované, pričom taký spoj musí mať rovnakú kvalitu ako spojovaný materiál. Materiály, ktoré nejdú spájkovať, sa spájajú pomocou systému „kliklak“, gumených tesnení alebo tmelov. Odkvapový systém musí byť dostatočne chránený proti posúvajúcim sa snehovým lavínam, hromadeniu ľadu (napríklad pomocou vykurovacích elektrokáblov) a cencúľom. Ťažká masa snehu totiž môže žľaby skrútiť alebo dokonca vytrhnúť aj s hákmi.
Q = K × S × I
„Q“ je kapacita v l/min, „K“ = 2 a označuje bezpečnostný koeficient, zohľadňujúci, že strecha musí niesť aj sneh, krúpy a podobne, a zároveň fakt, že málokedy dážď dopadá zvislo, „S“ predstavuje vodorovnú projekciu strechy v m2 a „I“ znamená intenzitu dažďa v litroch za min na m2.
Proti lavínam a námraze
Konštrukcia, stavba a zloženie strechy, ale aj váha, tvar, profil a materiál krytiny dnes musia „počítať“ so snežením. Rieši sa väčšinou „len“ odstránenie snehovej vrstvy zo strešného plášťa. Padajúce lavíny, záveje a ľadové valy však predstavujú vysoké nebezpečenstvo. Účinným zariadením na ochranu sú snehové zábrany a rozrážače. Zábrany sa umiestňujú predovšetkým v odkvapovej časti, nad balkóny, vchody, francúzske okná a terasy. Proti zosuvu snehu zo strechy sa inštalujú špeciálne bezpečnostné prvky.
Snehové oblasti
Naša republika je podľa zaťaženia strechy snehom rozdelená na päť snehových oblastí (napríklad v 1. snehovej oblasti sa strecha dimenzuje na 70 kg/m2, uvedenému zaťaženiu zodpovedá vrstva čerstvého snehu vysoká maximálne 70 cm. Ale pozor, pokiaľ do snehu naprší, rovnakému zaťaženiu zodpovedá vrstva vysoká len 17,5 cm!).
Pozor na prevenciu
K najčastejším chybám patrí nedostatočný počet a veľkosť snehových zábran. To predstavuje nebezpečenstvo nielen pre strechu, ale aj priestor pod ňou. Ako prevencia pred zamŕzaním sa používajú vykurovacie káble. Pre odkvapy a zvody (O100 mm a O150 mm) sa inštalujú káble s príkonom 40 W/m, v nadmorských výškach okolo 1 000 m potom 60 W/m a viac. Proti námraze možno chrániť aj strešné úžľabia či okraje striech. Kábel sa zvyčajne inštaluje „pilkovaním“ v rozstupoch tak, aby plošný príkon predstavoval asi 200 W/m2, pri nadmorských výškach blízkych 1 000 m minimálne 250 W/m2.
▪ Snehové zábrany (sneholamy) tvoria mrežové alebo rúrkové zachytávače. Na vidieckych stavbách na tento účel kedysi spoľahlivo slúžila – a dodnes sa používa – drevená guľatina.
▪ Hromadeniu snehu na zábranách, a tým aj lokálnemu preťaženiu strechy a prvkov krovu zabraňuje kombinácia uvedených systémov.
Foto: Shutterstock a archív
