Pôdne vstavby aneb bývanie pod hviezdami

Atypický luxus a niekedy aj nutnosť, predovšetkým však dobre využitý priestor – to je bývanie v podkroví.

Než sa niektorý z týchto variantov splní, musí prebehnúť proces, ktorému sa hovorí prestavba podkrovia. Znamená to, že zo zaprášeného, zanedbaného a často stavebne technicky strašidelného priestoru činžiaku či rodinnej vily urobíte niečo, čo vám budú všetci závidieť. O niečo menej závisti môžete očakávať v priebehu adaptačných prác.

Prestavba podkrovia, resp. podkrovný byt, je predovšetkým o usporiadaní priestoru a izoláciách, pričom to prvé silne závisí od bodu číslo dva. Bez ich správneho výberu a kvalitného vyhotovenia sú ostatné stavebné „vychytávky“ zbytočné. V takom priestore by sa bývalo zle a draho. Plocha strechy funguje ako obrovský výmenník tepla a zároveň veľká rezonančná doska.

Zle vykonaná izolácia spôsobí, že sa v lete uvaríte a v zime budete mrznúť. A ešte k tomu sa nedoplatíte za energie. Ale tým najväčším strašiakom obyvateľa podkrovného bytu je prienik vody a vlhkosti. Stačí zlé utesnenie komínového telesa a každá medzera veľkosti špendlíkovej hlavičky vám pri výdatnom daždi vpustí do bytu niekoľko decilitrov vody, ktorá pri prechode strešným sendvičom vytečie na úplne inom mieste. Podobné je to s priestorom smerom dole: posledné poschodie sa musí izolovať najviac, pretože prípadné úniky vody, tepla či hluku ovplyvňujú poschodia pod ním.

Kam sa pozriete

Podkrovie sa izoluje doslova zo všetkých strán. Mnohé z ponúkaných materiálov v sebe združujú viac izolačných vlastností naraz: hlukovú, tepelnú aj protipožiarnu. Tou najpodstatnejšou je však rozhodne tepelná izolácia smerom von do strechy a obvodových stien (ak sú). Požadovaná hodnota súčiniteľa prechodu tepla vedie k potrebe použiť izoláciu nielen medzi krokvami, ale pridať aj vrstvu izolácie do doplnkového roštu pod krokvy. Dnes je to už minimálne 20 cm. S tým súvisí aj ďalší zo základných problémov pri izolácii šikmých plôch strechy: váha materiálu a spôsob ako izoláciu upevniť.

Riešení je niekoľko, napríklad, že sa medzi krokvy vloží 14 cm izolantu a 6 cm hrubá rohož do rastra na sadrokartón. Ak neukončujete sadrokartónom, ale iným materiálom, princíp zostáva rovnaký. Pokiaľ budete vnútornú stranu nahadzovať, môžete použiť ešte zatepľovaciu omietku na báze perlitových zmesí. Väčšia vrstva izolácie sa dá riešiť prenesením celej izolačnej vrstvy nad krokvy pod strešnú krytinu. Tým získate viac priestoru v interiéri a napríklad aj atraktívnu možnosť dekoratívneho využitia konštrukčných prvkov krovu.

Pri použití nadkrokvových systémov je aj väčšia istota, že strecha bude lepšie chránená aj po stránke hydroizolačnej. Napríklad systém Toprock (Rockwool) umožňuje klásť izolačné dosky nad krokvy a pokladať strešné škridly priamo na rošt nad izoláciou. Okrem už spomínaných výhod je prednosťou tohto systému aj kvalitná zvuková izolácia a ochrana pred požiarom.

Ticho, len po špičkách

Kročajová a hluková izolácia sú ďalšou kategóriou, ktorú sa neoplatí podceniť. Hluk sa prenáša vzduchom a dutiny medzi nášľapnou vrstvou dlážky a stropom spodného bytu fungujú ako rezonančné zosilňovače. Preto do stavebného roštu alebo železobetónového stropu, ktorý roznáša váhu medzi záklopom stropu spodného bytu a budúcou dlážkou, treba vložiť izoláciu.

Väčšinou sa používajú rohože z minerálnych vlákien, ktoré sú zároveň izolantom tepelným aj požiarnym. Ich výrobcovia (Rockwool, Ursa, Isover, Cemix) ponúkajú veľký výber možností vzhľadom na všetky možné konštrukčné varianty. Tvrdený či extrudovaný polystyrén môže stavbu neúmerne predražiť. Krokovú a tepelnú izoláciu možno ešte z nášľapnej strany podstatne vylepšiť, napríklad položením koberca na vlnenej alebo PVC báze.

Voda pod kontrolou

Hydroizolácia kúpeľní, sprchovacích kútov, kuchýň a záchodov sa v zásade používa pre prípad menších únikov vody. Hydroizolácia úniky zachytí a postupom času sa voda odvetrá. Slúži nato, aby sa do konštrukcie stropu nemohla dostať vlhkosť. To je v prípade podzemných stavieb, najmä tých v starších domoch s trámovou nosnou konštrukciou, veľmi dôležité. V zásade sa používajú tri druhy hydroizolácie v závislosti od typu podkladu: a) asfaltové pásy, b) lepiaca alebo zváracia fólia, c) nátery.

Ak máte ako podklad drevenú dosku, nemožno na ňu navarovať ohňom asfaltový pás. Môžete však aplikovať fóliu. Z týchto materiálov sa vytvorí tzv. vaňa, ktorá pojme prípadné menšie úniky vody. Na dokonalé utesnenie výrobcovia dodávajú veľa rohových lištičiek, vystužených tkanín a ďalšieho doplnkového materiálu. Použitie náterových hmôt typu akryzol a terizol slúži na odizolovanie plochy pod nášľapnou vrstvou dlážky (dlažba), ako aj na zabezpečenie úniku vlhkosti z bočných stien kúpeľní a sprchových kútov pred nalepením obkladov.

Ochrana proti požiaru

Vlastnosť požiarnej ochrany je vo väčšej či menšej miere už súčasťou použitých izolačných materiálov, ktoré musia zodpovedať stanoveným normám na tepelný odpor a výdrž v prípade požiaru. Pri atypických priestoroch môžu vzniknúť problémy s ich aplikáciou alebo nedostatočným priestorom pre zodpovedajúcu hrúbku vrstvy izolantu. Tam, kde sa nedá použiť iné riešenie (napríklad závesné nosné konštrukcie z kovu), sa aplikujú špeciálne nátery v miestach, ktoré sú viditeľné.

Aj drevené prvky konštrukcie strechy, ktoré sú z estetických dôvodov ponechané v interiéri, musia byť protipožiarne odizolované. Slúžia na to protipožiarne nátery na drevo, ponúkané mnohými výrobcami v najrôznejších modifikáciách. Pracuje sa s nimi podobne ako s bežnými lakmi či moridlami a politúrami – možno ich tónovať, sú lesklé či matné a zároveň slúžia aj ako finálna úprava.