Mnoho novostavieb a rekonštruovaných domov majitelia vybavujú kozubmi, prípadne kozubovou alebo kachľovou pecou. Plnia funkciu záložného zdroja tepla a zároveň slúžia ako výrazný výtvarný prvok interiéru.
Kozuby, kozubové a kachľové pece sú spotrebiče palív, v ktorých sa spaľuje drevo alebo drevené brikety. Pripájajú sa na spalinovú cestu tvorenú dymovodom a komínom, ktorou sa odvádzajú spaliny do voľného ovzdušia. Uvedené vykurovacie zdroje sa môžu pripájať do jednovrstvových komínov, kde komínový prieduch tvorí komínový plášť vymurovaný z tehál, nesporne výhodnejším a dokonalejším riešením sú však viacvrstvové keramické, prípadne aj komíny z nehrdzavejúcej ocele.
Tá vec nad strechou
Väčšina novostavieb je celkom prirodzene vybavená komínom, existujú však aj domy, ktorým táto odveká a samozrejmá nevyhnutnosť stavby a okrasa strechy chýba. Buď sa na komín zabudlo, alebo sa o vykurovaní či prikurovaní „ohňom“ jednoducho neuvažovalo. Znie to možno paradoxne, o komíne by však mali uvažovať aj tí, ktorí sa o teplo v dome prakticky nestarajú. Pracuje za nich elektrina, plyn, prípadne im teplo prúdi od dodávateľa priamo do radiátorov. Nezávislosť sa však razom mení na závislosť a stačí porucha rozvodnej siete či prírodná kalamita…
Moderný komín je v každom prípade dôležité technické zariadenie, ktoré významne ovplyvňuje prevádzkovú bezpečnosť a účinnosť vykurovacej sústavy, ekonomiku vykurovania a celkový štandard bývania.
Skôr ako sa rozhodnete
Treba si ujasniť, či chcete v dome využívať kozub, kozubové kachle alebo kozubovú vložku. Kozub ponúka otvorený oheň, je dekoratívnejší, konštrukčne náročnejší a masívnejší, vo väčšine prípadov však nie je schopný zastať úlohu hlavného zdroja vykurovania (účinnosť činí asi len 12–20 %). Inštalácia kozubových kachlí je jednoduchšia, sú menej náročné na priestor a ich účinnosť je až 85 % (výkon sa pohybuje medzi 1 až 18 kW, pričom 1 kW výkonu kachlí vykúri asi 20 m3 priestoru).
K najvyhľadávanejším patria pece plechové a kachľové. Plechový plášť sa nahrieva rýchlejšie ako kachľový, rýchlo však aj chladne, zatiaľ čo kachľový plášť hreje dlhšie, lebo veľmi dobre akumuluje teplo. Kompromisom medzi obomi „ohňozdrojmi“ je kozubová vložka (účinnosť 50 až 80 %). A je tu ešte alternatíva kozubových kachlí s teplovodným (alebo teplovzdušným) výmenníkom.
Oheň potrebuje vzduch
To vie síce každé malé dieťa, čo už však nemusí vedieť ani dospelý, je preukázaná skutočnosť, že potrebné množstvo vzduchu závisí od druhu paliva, typu spotrebiča a samozrejme aj parametrov komína. Na spálenie 1 kg dreva v uzavretom priestore treba minimálne 4 m3 vzduchu, plamene v otvorenom kozube ho však prehltnú celých 80 až 100 kubíkov. Ak spálite v kozube za jeden romantický večer nejakých 6 až 8 kg dreva, jednoduchým násobkom zistíte, aké obrovské „pľúca“ musí taký ohrievač mať.
V utesnených nízkoenergetických, nieto pasívnych domoch je samovoľná regulácia vzduchu nežiaduca. Spaľovací vzduch možno ku kozubu priviesť špeciálnym potrubím, prípadne otvormi s mriežkami v dlážke či stene alebo priamo komínovým telesom. To je však záležitosť odborných výpočtov výrobcu alebo špecializovanej firmy.
V záhradách a vonkajších posedeniach si mnohí majitelia domov budujú tzv. letné kuchyne, ktorých súčasťou sú vonkajšie kozuby. Ako vyriešiť napojenie interiérového a zároveň vonkajšieho kozubu? „Do samostatného komína sa pripája vždy iba jeden spotrebič na pevné palivá samostatným dymovodom,“ odpovedá Ing. Jan Brynda z Kominárstva Brynda, „takže pripojenie interiérového a vonkajšieho kozubu do jedného prieduchu nie je možné.“
Rovnaké obmedzenie sa vzťahuje aj na umiestnenie kozubu na jednom a kozubovej pece na druhom podlaží. Skrátka a dobre, súčasné technické a bezpečnostné požiadavky spoločné pripojenie dvoch ohrievačov na jednu spalinovú cestu nedovoľujú.
Keď kozub, tak aj komín?
Často sa čitatelia pýtajú, ako je to s komínom v prípade dodatočnej stavby interiérového kozubu. Norma stanovuje, ktoré ohnisko musí mať vlastný odvod dymových plynov, prípadne aké ohniská môžu byť spoločne pripojené na jeden komín. Oddelený odvod spalín je nevyhnutný pre všetky ohniská, čo v praxi znamená, že každá pec či kozub musí mať samostatnú dymovú cestu. Komínový prieduch a ohnisko musia byť navzájom zladené a prispôsobené.
Typ ohniska, teplota a množstvo spalín, odťahové potrubie a výška komína určujú, aký veľký priemer musí prieduch mať. Malý priemer – spaliny nebudú správne odvádzané, príliš veľký priemer – dymové plyny sa pri ceste nahor môžu príliš rýchlo ochladzovať a poškodiť komín dechtovými usadeninami. Kozub s otvoreným ohniskom teda musí byť pripojený samostatným dymovodom do samostatného komína. Rovnaká podmienka platí aj pre kozuby alebo kozubové pece či kozubové vložky s uzatvárateľným ohniskom, ktoré môžu byť v technicky odôvodnených prípadoch pripojené aj do zvislého dymovodu s funkciou komína.
Výber vhodného variantu
Základnou požiadavkou na komín s prirodzeným ťahom je dostatočný ťah. Ten musí byť väčší, než sú všetky tlakové straty v celej spalinovej ceste aj v prívode vzduchu potrebného na spaľovanie. Podľa typu a výkonu spotrebiča treba preveriť veľkosť otvorov s prívodom vzduchu (napríklad aj okenných škár). Vzhľadom na to, že ťah komína závisí najviac od výšky komína, vychádzajú minimálne účinné výšky pre väčšinu spotrebičov na tuhé palivá 5 m.
„Pri výbere optimálneho variantu pre dostavbu alebo rekonštrukciu komína treba predovšetkým zvážiť, na čo má komín slúžiť s výhľadom na niekoľko rokov dopredu,“ hovorí Ing. Miroslav Drobník zo spoločnosti Ciko, komínové systémy. „Realizácii by vždy mala predchádzať kon zultácia s revíznym technikom alebo odbornou firmou.“ Pri komíne na staršej stavbe možno výpočtom stanoviť maximálne množstvo spalín, ktoré je schopný odviesť. A tým aj maximálnu veľkosť kozuba, vložky alebo pece, ktoré môžete pripojiť. Postupuje sa teda opačne ako pri novostavbe.
Tieto systémy pomerne výrazne eliminujú nevyhnutné stavebné úpravy, ku ktorým patrí zhotovenie základu komínového telesa, súvisiace búracie práce a stavebné úpravy, dodatočné izolácie prestupu v strešnom plášti a podobne. V oboch prípadoch sa však vždy obráťte na špecializované firmy, ktoré sú vo väčšine prípadov schopné zabezpečiť nielen praktické vyhotovenie stavby či montáže komína, ale zároveň vybavia aj prípadné administratívne náležitosti a samozrejme všetko sprevádzkujú, zhodnotia a odporučia vhodný zdroj presne na mieru domu.
Ďalšie príklady a možnosti
Zvoliť môžete napríklad systém Heluz Izostat Duo s tenkostennou izostatickou vložkou vhodnou pre všetky druhy palív a spotrebičov. Je určený pre podtlakovú (atmosférickú) prevádzku vo všetkých stavbách, vrátane nízkonergetických a pasívnych domov. Komínový systém konštrukčne umožňuje bezpečný odvod spalín do voľného ovzdušia, ale aj prisávanie vzduchu k spotrebiču.
Iným variantom je inštalácia „plechovej“ skladačky, kam patrí napríklad trojvrstvový systém Schiedel ICS z nehrdzavejúcej ocele, vhodný pre všetky druhy palív a väčšinu spotrebičov. Ďalej možno spomenúť značky Jeremias, Gaflex, Ciko, Leier a iné. Podľa riaditeľa zákazkovej výroby Heluz Ing. Martina Coufalíka základný rozdiel medzi stavebnicovým murovaným systémom a komínom z nehrdzavejúcej ocele spočíva už v samotnom spôsobe založenia. Pri prevádzkovaní komína treba brať do úvahy aj teplotu spalín, ktorá bude do komína zo spotrebiča vstupovať. A úlohu hrá aj cena.
Produktom spaľovacieho procesu kotlov a kozubov je oxid uhoľnatý. Vzniká, keď je teplota spaľovania príliš nízka, aby mohlo dôjsť k úplnej premene na oxid uhličitý alebo ak nie je k dispozícii dostatok kyslíka pre dokonalé spaľovanie. Pri nedostatočnom ťahu komína hrozí jeho únik do okolia, kde predstavuje smrteľné nebezpečenstvo. Na Slovensku ročne zomrie na otravu oxidom uhoľnatým viac než 100 ľudí a ďalší sa priotrávia. Oxid uhoľnatý nie je cítiť a otrava prebieha pomaly a nenápadne. Preto je najdôležitejšou ochranou prevencia. Kľúčová je hlavne pravidelná údržba.
