Súčasnosť sa vyznačuje pomerne zásadnou zmenou zažitých pravidiel vo vykurovaní budov. Stále častejšie sa v praxi uplatňujú systémy, ktoré využívajú energiu slnka, zeme, vetra, vody a okolitej prírody vôbec.

Predchádzajúcu časť seriálu nájdete tu

Alternatívne spôsoby sa stávajú technicky, ekonomicky aj ekologicky zaujímavým variantom získavania tepla nielen z hľadiska budúcich úspor, ale aj rýchlej návratnosti investícií. Hoci hlavnú úlohu v existujúcich a rekonštruovaných budovách stále hrajú klasické zdroje – plyn, elektrina, pevné palivá a kombinácie palív – osvietení majitelia nehnuteľností experimentujú alebo priamo začínajú hospodáriť s modernými technológiami.

Energia slnka

Na trhu je dnes široký sortiment kolektorov a solárnych sústav pre individuálne riešenia. Zariadenia umožňujú realizovať ľubovoľnú aplikáciu, od malých prenosných systémov až po výrobu horúcej technologickej vody. Štandardná solárna sústava spravidla obsahuje kolektor(y), nosnú konštrukciu, akumulačnú nádobu, výmenník, obehové čerpadlo, potrubie, elektronický regulátor, expanznú nádobu a ďalšie súčasti (armatúry, ventily, tesnenia).

Fototermické systémy sú založené na prietoku kvapaliny kolektorom (plochým alebo trubicovým), kde dochádza k ohrevu a následnému prenosu tepla do zásobníka teplej vody (TV). Toto teplo možno využívať na predohrev vykurovacej vody alebo na prípravu TV. Všeobecne platí, že pri dodržaní určitých podmienok (napríklad orientácia strechy) kolektory v zime vyrobia asi 20 % a v lete až 80 % tepla. Energetické úspory sa môžu pohybovať v rozmedzí 50 až 70 %.

Efektivita a úspora
Tieto faktory závisia od predchádzajúceho spôsobu vykurovania a ohrevu vody a napojenia TČ na sys-tém vykurovania objektu. Úlohu zohráva aj vykuro-vací faktor tepelného čerpadla (COP – coefficient of performance), čo je pomer medzi vyprodukova-ným teplom a spotrebovanou energiou (na pohon kompresora). Vykurovací faktor 3 znamená, že TČ dokáže vyprodukovať 3x viac tepla, ako treba do-dať elektrickej energie na jeho prevádzku (z 1 kWh elektrickej energie vyrobíte 3 kWh energie tepelnej, zaplatíte však za 1 kWh). Najčastejšie sa hodnota cOP pohybuje v intervale 2 až 5 a závisí od vstup-nej a výstupnej teploty, typu kompresora a ďalších faktorov. reálny ročný vykurovací faktor býva nižší (rôzne energetické straty), dosahuje hodnoty 2 až 3,5. V praxi platí, že čím vyšší je vykurovací faktor, tým je vyššia aj účinnosť tepelného čerpadla.

Tepelné čerpadlá

Ak uvažujete o zaobstaraní tepelného čerpadla (TČ) na vykurovanie domu, rozhodne sa oplatí využívať ho aj na prípravu teplej vody. Ponúka sa aj variant kombinácie bojlera s integrovaným čerpadlom, fungujúcom na princípe TČ vzduch/voda, ktoré na ohrev vody využíva odpadový vzduch z domu. V porovnaní s klasickým elektrickým bojlerom by uvedené zariadenie malo ušetriť až 70 % nákladov. To všetko za predpokladu, že ste stavili na správnu technológiu a vybrali si zariadenie „na mieru“ vášho domu.

Zariadenie odoberá teplo z vonkajšieho vzduchu, vody alebo zeme a pomocou uceleného systému ho odovzdáva dovnútra objektu. Podľa zdroja a média, ktorému systém teplo odovzdáva, sa rozlišujú čerpadlá na typ vzduch/voda, zem/voda, vzduch/ vzduch a voda/voda. TČ je v porovnaní s plynovým alebo elektrickým zdrojom schopné ušetriť 40-60 % nákladov na vykurovanie.

Porovnanie jednotlivých typov

Pravdepodobne najrozšírenejší typ TČ je systém vzduch/voda. V porovnaní s ostatnými zariadeniami sa síce vyznačuje najnižšou efektivitou, je však lacnejšie, pretože okrem iného odpadajú zemné práce na príprave vrtov alebo zemných kolektorov. Nevýhodou sú vyššie prevádzkové náklady (oproti systému zem/voda až o 25 %).

Tepelné čerpadlá zem/voda a voda/voda na prevádzku potrebujú hlbinný vrt (zhruba 50 €/1 m vrtu) alebo plošný kolektor (rúrky sa kladú do nezamŕzajúcej hĺbky, treba počítať s pomerne veľkou plochou, ktorú nemožno zastavať – priemerný rodinný dom zhruba 400 m2). Nevýhody vyvažuje vyššia účinnosť, pretože teplota vody a krajiny je stálejšia ako kolísavá teplota vonkajšieho vzduchu.

Ako sa vyznať v ponuke
Vákuové trubicové kolektory (VTK) majú vysokú účinnosť hlavne v zime. To je dané vákuom vnútri trubice, ktoré takmer elimi-nuje tepelné straty konvekciou. Vyžadujú inštaláciu so sklonom minimálne 25 °. Ploché vákuové (podtlakové) kolektory (PVK) spájajú výhody trubicových kolektorov (nízke tepelné straty konvekciou) a plochých zasklených kolektorov so selektívnou vrstvou (nižšie obstarávacie náklady pri vysokej účinnosti). Ploché kolektory bez transparentného krytu (prevažne plastový absorbér) sú pred-určené do nízkoteplotných sústav na sezónne využitie slnečnej energie.

Ďalšie časti seriálu:
▪ Teplo v modernom dome, 1. časť: Začíname
▪ Teplo v modernom dome, 2. časť: Druh paliva je v tom nevinne
▪ Teplo v modernom dome, 3. časť: Z horákov a zo zásuvky

Foto: Shutterstock, archív

Pridať komentár

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *