Zimné mesiace v prírode sa považujú všeobecne za čas spánku. Pri pohľade zblízka však zistíte, že spánok je len zdanie. V zime rastie koreňový systém a stromy sa pripravujú na ďalšie vegetačné obdobie, budúca úroda je už však založená v púčikoch, ktoré sa vytvorili v minulom roku.

Zimný rez sa vykonáva jadrovinám (u nás ich zastupujú najmä jablone a hrušky, menej už mišpule, dule alebo hlohy), ríbezliam a egrešom. Týmto ovocným druhom sa rany po reze hoja najlepšie práve v zime. Dobre sa zaceľujú najmä hrušky, aj pri ostatných však dosiahnete dobré výsledky. Zimný rez drevín je základ pre vytváranie koruny, letný rez sa považuje len za doplnkový. V minulosti prebehlo aj niekoľko pokusov pestovania ovocných stromov bez rezov, bez nich sa však úspešný ovocinár nezaobíde.

Vyberte najvhodnejší čas

V podmienkach veľkovýroby sa rez robieva počas celého obdobia bez lístia. Ak sa staráte len o niekoľko stromov na záhrade, vyberte si radšej dni, keď už odznejú silnejšie mrazy a samotná vegetácia ešte nezačala. Podľa veku stromu rozoznávame rez výchovný (do piateho alebo šiesteho roka po výsadbe), ktorým vytvoríte primerane hustú a pravidelnú korunku a podporíte rast stromčeka.

Okrem zákrskov mávajú kmenné tvary stromov dve poschodia vetiev, prvé pomáhame založiť pomocou rezu, druhé sa vytvoria spravidla už samovoľne. Ak to docielite, v ďalších rokoch vykonávajte už len „presvetľovací rez“, podporíte ním plodnosť. Zásahy rezom už obmedzujte, nebudú také zásadné ako predtým. Niekedy sa odporúča presunúť „presvetľovací rez“ na leto (júl-august), zvláštne výhody to však neprináša.

Viete, že...
Kvetné púčiky sú pre ďalšiu úrodu dôležité a podľa ich počtu možno vykonať jej prvé odhady. Púčiky listové neplodia, zabezpečujú však predlžovací rast výhonov a konárov. Prvé sú silnejšie, druhé štíhlejšie a špicatejšie. Púčiky spiace (prídavné) sa skrývajú pod kôrou a aktivujú len v prípade hlbšieho rezu. Na plne vyvinutom strome sa vytvára plodný obrast, ktorý prirastá málo, vyvíja sa však na ňom veľa kvetných pukov a tým i ovocie.

Odstraňujte vetvy

Postranné vetvy sa skláňajú do vodorovnej polohy, čo podporuje tvorbu plodného obrastu. Odstraňujte len nadbytočné konáre a tie, ktoré rastú dovnútra koruny. Dobre ošetrovaný strom v plnej plodnosti narastá ročne o 30 až 40 cm a plodí každý rok. Starším stromom odstraňujte suché, poškodené, choré vetvy a konáre, ktoré sa križujú a zahusťujú korunu alebo rastú súbežne blízko seba. Nechajte vetvu, ktorá je silnejšia a rastie vhodnejším smerom. V korune nemajú vznikať nežiaduce priestory – diery. Poškodené vetvy radšej omladzujte, aby sa rana lepšie zacelila.

Odrezané konáre spáľte alebo rozdrvte, čím zakročíte proti prezimujúcim škodcom. Vzniknuté rany zahlaďte a ošetrite štepárskym voskom alebo stromovým balzamom. Stromčeky ohryzené zverou sa dajú zachrániť, ak na obvode kmienka ostala aspoň časť kôry. Rany vyrežte do zdravého pletiva a ošetrite štepárskym voskom alebo pastou so stimulátorom rastu.

Omladzovanie
Radí: Pavel Kukal, pracuje ako záhradník na poľnohospodárskej univerzite v Prahe, publikuje a prednáša

Starnúce stromy možno omladiť, plodnosť sa predĺži asi o tretinu. Zmysel to má však len pri zdravých a dobre vyživovaných stromoch. Silný rez spôsobí, že korene lepšie zásobujú zvyšné konáre živinami a koruna sa rýchlo obnoví. Omladzovať možno aj stromy poškodené krúpami alebo tie, ktoré chcete presadiť. Úspešnosť presadenia však s vekom stromov klesá.

Mrazom poškodené stromy sa zotavia omladením zriedka, je teda otázka, či sa vôbec oplatí. Tu prichádzajú k slovu spiace púčiky, z ktorých začnú vyrážať regeneračné výhony (vlky). Pomôžu po omladení vytvoriť nový plodný obrast. Na skrátenú vetvu kostry bez ťažného výhonku možno zaštepiť jeden alebo dve rovnaké odrody. Tým sa zväčší možnosť pokračovať v raste a rana sa čoskoro zacelí. Na omladený strom možno zaštepiť aj inú odrodou (preštepenie).

Podľa tvaru koruny zvoľte uhol omladzovania – vrcholový uhol koruny. Pri jabloniach, ktoré mávajú guľovitú korunu, sa odporúča uhol 90 až 100 °, pri hruškách 70 až 80 °. Na dodržanie uhla vám pomôže povrázok alebo uhlomer z lát. Silnejšie vetvy orezávajte radšej na dvakrát, aby sa nevylomili. Sklon rezných plôch má byť taký, aby rany boli čo najmenšie. Najvhodnejšie je použiť pílku s otočným listom, umožňujúcim viesť rez v akejkoľvek polohe. Pri práci dbajte na zvýšenú opatrnosť.

Súvisiace články

Kľúčové slová

Zanechte vzkaz

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *