Strešné okná výrazne ovplyvňujú energetickú náročnosť, a tým ekonomické ukazovatele užívania podkrovia i domu. Ich vlastnosti a technické parametre rozhodujú o kvalite bývania.

Strešné okná patria k dôležitým stavebným prvkom. Sú súčasť strešného plášťa a ich prioritná funkcia je zabezpečenie dostatočného množstva denného svetla. Platí, že skrz strešné okná do interiéru vstupuje o 30 až 40 % viac svetla než oknami fasádnymi. Ich dôležitá rola je aj prísun čerstvého vzduchu. Strešný plášť, teda aj okná v ňom, musí zvládať pôsobenie značných teplotných výkyvov, plniť úlohu bariéry proti dažďu a silnému vetru, čeliť zaťaženiu snehu i námrazy, odolávať poletujúcim a padajúcim predmetom (úlomky konárov) a ďalším atakom. Samozrejmosť musia byť dostatočné tepelne i zvukovoizolačné vlastnosti celku.

Pre prívod svetla do interiéru je rozhodujúca veľkosť a umiestnenie okna (zostavy okien), optimálne rozloženie svetelnej stopy s ohľadom na veľkosť miestnosti ovplyvňujú však aj ďalšie parametre. Okrem iného rozloženie okien s ohľadom na prípadné inštalácie v alebo na strešnom plášti. Usporiadanie treba vždy voliť podľa funkcie okna (vetranie, vetranie + prívod svetla, oboje + výhľad). Požadované množstvo svetla v priestore totiž zaistí iba dostatočne veľká okenná plocha.

Okno v súvislostiach

Optimálne rozloženie svetelnej stopy vzhľadom na veľkosť miestnosti ovplyvňuje mnoho ďalších parametrov. Pre strešné okná platí, že čím menší je sklon strechy, tým by malo byť okno dlhšie (vyššie). Na strmších strechách rovnaký efekt docieli okno kratšie. Zjednodušenú metódou na výpočet správnej veľkosti strešného okna definuje vzťah: So ≥ 0,10 Sp, kde So je plocha presklenej časti a Sp pôdorysná plocha miestnosti. Plocha okna by teda mala zodpovedať približne 10 až 12 % celkovej úžitkovej plochy miestnosti. Pokiaľ máte miestnosť s veľkosťou 20 m², plocha okna by mala byť aspoň 2 m². Uvedený vzťah je však približný a okrem veľkosti treba kalkulovať aj s počtom okien, s ich umiestnením aj so súčiniteľom odrážania vnútorných povrchov (steny, dlážka, nábytok).

Čím viac okien, tým viac prirodzeného denného svetla, čerstvého vzduchu a samozrejme i slnečných lúčov. Tepelné zisky (a straty) však treba efektívne regulovať (VELUX)

Umiestnenie okna v streche

Lepší efekt presvetlenia miestnosti dosiahnete použitím niekoľkých menších okien umiestnených v rôznych bodoch strechy ako použitím jedného veľkého okna.

Strešné okná teda treba vyberať podľa:

  • plochy presklenia a typu miestnosti – správne presvetlenie miestnosti prirodzeným svetlom určuje pomer plochy okna (svetlá plocha rámu) k ploche dlážky. V prípade miestností určených na pobyt osôb by mal tento pomer činiť aspoň 1: 8, zatiaľ čo v ostatných miestnostiach, v ktorých je denné svetlo vyžadované na iné účely, najmenej 1: 12;
  • sklonu strechy – čím menší je sklon strechy, tým väčšia by mala byť výška okna;
  • rozstupov krokiev – väčšina strešných okien je už z výroby vybavená univerzálnymi montážnymi prvkami, ktoré umožňujú montáž okien tak na latách, ako aj na krokvách. Rozmer okna by však mal vždy zohľadňovať rozostúp (rozteč) krokiev, pretože to urýchľuje a uľahčuje vlastnú montáž a zároveň zaručuje lepšiu stabilitu okna. To možno rovnako rýchlo a ľahko namontovať aj na laty v prípade, že rozteč krokiev je väčšia ako šírka okna.
Roletové bariéry
Únik tepla (aj nežiaduce nadmerné solárne zisky) strešnými oknami do značnej miery dokážu eliminovať predokenné rolety. V lete zachytia až 95 % tepla zo slnečných lúčov ešte pred dopadom na sklo, v zime účinne znížia tepelné straty až o 15 %. Vonkajšia roleta navyše dokáže znížiť aj hluk dažďa a krupobitia až o 3 dB a v stiahnutej polohe dokonale zatemní interiér. Vďaka uzamykaciemu mechanizmu plní aj bezpečnostnú funkciu. Navyše pri zatiahnutej rolete môžete okno otvoriť až o 22 cm, čo zaisťuje vetranie.
Premýšľate, ako sa brániť prehrievaniu interiéru alebo ako sa nad ránom vyhnúť prebudeniu prvými slnečnými lúčmi? Riešenie ponúkajú na diaľku ovládané predokenné rolety či žalúzie

Montážna výška okna

Veľmi dôležité kritérium je výber montážnej výšky okien na ploche strechy. Platí, že čím vyššie od dlážky bude okno umiestnené, tým lepšie bude miestnosť presvetlená. Horná hrana priesvitnej plochy okna (alebo sústavy okien) by sa mala nachádzať minimálne vo vzdialenosti 220 cm nad dlážkou. Napríklad odporúčaná inštalácia okien FAKRO (dolná hrana okna) vo vzdialenosti 110-140 cm od dlážky nielenže spĺňa požiadavky stanovené predpismi, ale predovšetkým zaisťuje veľmi dobré presvetlenie miestnosti a vizuálny kontakt s okolím, umožňuje inštaláciu štandardného vykurovacieho telesa pod oknom, čo garantuje správnu cirkuláciu vzduchu a bráni aj tvorbe kondenzátu na skle. Použitie kľučky v dolnej časti okna umožňuje pohodlné ovládanie.

Pozor!
Odborníci „okenári“ tvrdia, že najviac problémov vzniká v dôsledku nedostatočnej izolácie rámu okna a kvôli nadmernej tvorbe kondenzátu s postupnou degeneráciou drevených konštrukcií. Problém vidia v nevhodnom umiestnení okna. Spomínané chyby možno relatívne ľahko riešiť už v štádiu projekcie, najlepšie však počas montáže. Lenže, čo sú platné všetky fyzikálne a iné parametre, ak vsadí okno do strechy babrák?! Potenciálne nebezpečenstvo pri novostavbách (i rekonštrukcii) prináša inštalácia strešných okien na krov zhotovený z čerstvého dreva. Súčasťou montáže je síce vyrovnanie škáry medzi krídlom a rámom, pri vysychaní drevených prvkov krovu (najmä krokiev) však dochádza k ich pohybu, čo „zacvičí“ aj s okenným rámom. Výrobcovia štandardne vybavujú okná kovaním s možnosťou rektifikácie.

Základné typy okien

Vychádzajú zo spôsobu otvárania: kývne krídlo, výsuvno-kývne krídlo, výklopné/kývne krídlo. Najbežnejší typ sú kyvné okná, ktoré sa pri otvorení otáčajú okolo vodorovnej osi v polovici svojej výšky a ktorých horná polovica sa vyklápa do miestnosti. Výsuvno-kývne okná majú posunutú os otáčania do hornej tretiny okna (pri výkyvnom pohybe sa okno súčasne vysunie smerom von, takže umožňuje neobmedzený výhľad a pohyb v okolí okna). A konečne výklopné/kývne okná sa pri otvorení vyklopia okolo hornej osi von z miestnosti. Niektoré typy okien majú golier z parotesnej fólie a polypropylénový zatepľovací blok na ráme už z výrobného závodu. Tieto prvky zamedzujú prieniku vlhkosti a následnej kondenzácii vodných pár v strešnej konštrukcii a zároveň pomáhajú tepelne izolovať tak okno, ako aj celé podkrovie.

Drevená klasika, PVC…

Asi najžiadanejší materiál je drevo, „bezúdržbová“ alternatíva sú plastové alebo kovové profily. Rovnako ako u fasádnych, ak chcete, zvislých okien, však platí, že oveľa viac než na materiál rámu a počet komôr treba prihliadať na kvalitu tesnenia, hodnoty zasklenia, spôsob praktickej montáže a určite aj variant ovládania. Na zasklenie strešných okien sa dnes štandardne používajú termoizolačné dvojsklá s Ug (zasklenia) = 1,0-1,1 W / m²K plnené ušľachtilými plynmi.

Dôležitú úlohu plní vodotesné lemovanie, volené spravidla podľa druhu strešnej krytiny. Najpoužívanejšie je lemovanie pre profilované krytiny (pálenú a betónovú, opatrené pásom z oloveného plechu s možnosťou tvarovania), existuje aj lemovanie pre ploché strešné krytiny (bitúmenové pásy a šindle) alebo pre krytiny s vysokým profilom (vlnitý plech).

Kvalitná montáž okna vyžaduje aj spoľahlivé napojenie na poistnú hydroizolačnú fóliu (nachádza sa pod krytinou) a na parotesnú fóliu (spravidla pod sadrokartónovým podhľadom v miestnosti). Na izoláciu okenného rámu sa používa špeciálny tesniaci golier, tepelne izolovať treba aj špaletu okná tak, aby nedochádzalo k jej premŕzaniu.

Prakticky všetci výrobcovia ponúkajú okenné doplnky, od diaľkového ovládania po tienenie. Strešné okná možno napojiť aj na systém centrálneho riadenia domu a núteného vetrania. Garantujú prísun vzduchu aj pri zatvorenom okne. Čerstvý vzduch do interiéru putuje cez filter, chrániaci pred hmyzom a prachom. Ventilačná klapka dokáže vymeniť 22 m³/hod.

Aktívny dom v dánskom Solbjergu. Denné svetlo do niektorých častí domu dodávajú dômyselne rozmiestnené svetlíky (VELUX)

Okná pasívneho domu

Strešné okná v pasívnom dome zastávajú ešte jednu dôležitú funkciu. Zabezpečujú dostatok slnečných ziskov a pôsobia ako solárny „radiátor“. Optimalizácia dokáže zabezpečiť, aby okná boli v celoročnej bilancii ziskové, nie stratové. Často sa podceňuje fakt, že okná sú (zatiaľ) najslabšia časť obvodového plášťa, kadiaľ uniká z vykurovaného priestoru najviac tepla. Okná pre pasívne domy však  vďaka kvalitným rámom a trojitému zaskleniu znižujú straty a zároveň prepúšťajú dostatok potrebnej slnečnej energie. Pri snahe zabezpečiť čo najvyššie solárne zisky sa však budovy mnohokrát dostávajú do rizika letného prehrievania.

Dokážu si poradiť samé
Existujú strešné okná, ktoré plnia základné poslanie úplne samostatne. Využívajú na to fotovoltický panel, motorickú jednotku, dažďový senzor, inteligentný diaľkový ovládač a rolety či žalúzie. Systém zvládne ventiláciu v nastavených intervaloch, zatemní alebo vás v naprogramovanú hodinu zobudí slnečnými lúčmi. Solárne panely sú doplnené dobíjacími Ni-MH batériami, výhoda je absencia káblov. Napájanie okien je možné aj elektricky zo siete.

Napríklad systém Velux Active funguje na základe vyhodnocovania troch parametrov – teploty, vlhkosti a koncentrácie CO₂ (ovláda strešné okná a svetlíky spomínanej značky). Systém automaticky riadi otváranie okien, sťahovanie roliet a vnútorných tieniacich systémov. Na vhodnom mieste v interiéri sú umiestnené snímače sledujúce menované parametre, ďalej sa sleduje vonkajšia teplota a predpoveď počasia. Na základe týchto vstupov systém vyhodnocuje režimy vetrania a tienenia. V prípade potreby možno systém Velux Active navrhnúť tak, aby sa parametre riadili aj v jednotlivých miestnostiach zvlášť. Pri daždi chráni interiér dažďový snímač.

Užívateľ systém ovláda pomocou aplikácie v mobilnom telefóne alebo tablete, kde možno voliť hraničné parametre teploty, vlhkosti a koncentrácie CO₂. Na zariadeniach iOS možno systém navyše integrovať do aplikácie Apple HomeKit.

Foto: archív

Súvisiace články

Pridať komentár

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *